Trnavský kladivár Libor Charfreitag je charakter. Bojovník. Usmiaty športovec. veľa ho naučili rodičia, otec Libor starší, jeho domáci tréner v trnavskej Slávii. Mnohé mama Eva, naša známa atletická nadšenkyňa a obetavá funkcionárka. Pani Eva včera v maďarskom Szombathely jedným okom pozerala do objektívu kamery, druhým plakala.
Libor nastupoval do bordového kabrioletu Opel spolu s Maďarom Annusom, majstrom Európy z vlaňajška a Bielorusom Ivanom Tichonom, majstrom sveta z tohto roku. S prvým vo Svetovom atletickom finále na jeho pôde prehral, druhého zdolal. Slovák medzi velikánmi.
Libor sa usmieval, ako vždy. Absolvent bakalárskeho štúdia financií dallaskej Southern Methodist University, v súčasnosti si robí masters z ekonomiky sa naučil americké keep smiling. Aj po neúspechu na majstrovstvách sveta v Paríži (skončil smoliarsky trinásty, keď mu finále ušlo o štyri centimetre) si zachoval štýl príjemného mladíka. „To sa stane, hoci by sa nemalo. Prepáčte, neviem vysvetliť výpadok. Tréner mi povedal o.k. (americký kouč Dave Wollman - pozn. red.). Ideme ďalej. Jemu sa hovorí, mňa to štve,“ hovoril vtedy a nezastrájal sa na revanš.
Ani tesne pred pretekmi v Szombathely. „Už som unavený. Ak hodím 79 metrov a skončím šiesty, pánboh zaplať.“ Tri hody pokazil. „Ruky ma neposlúchali, nebol som uvoľnený. Skúšal som ďalej. Len pokoj, vravel som si. Ale, že to vyjde až tak dobre? predposledný pokus bol za osemdesiat? To som nevedel. Pekelne som sa sústredil,“ vravel Libor z parádneho kabrioletu pripraveného na slávnostné kolo.
Nádej vraj umiera posledná. Tentoraz rozkvitla.
PETER FUKATSCH, Szombathely
