Slovensko stojí pred zavedením dôchodkovej reformy. Jej výsledkom bude, aby si ľudia šetrili na dôchodok na vlastných účtoch v súkromných penzijných fondoch. Tieto peniaze budú niekoľko rokov chýbať vo verejnom fonde, ktorý vypláca dôchodky priebežne súčasným dôchodcom. Túto dieru chcú reformátori zaplátať privatizačnými príjmami. V účtovníctve štátu to spôsobí rast verejných výdavkov. Národná banka Slovenska upozorňuje, že náklady na financovanie výpadku príjmov prvého piliera zvýšia verejné výdavky natoľko, že nebude možné splniť maastrichtské kritériá a prijať čo najskôr euro.
O fiškálnych dosahoch financovania dôchodkovej reformy sme sa zhovárali s KLAUSOM SCHMIDTOM-HEBBELOM, konzultantom pre fiškálne dosahy v projekte Svetovej banky a riaditeľom sekcie ekonomických analýz Čílskej centrálnej banky. Čile je krajinou s najúspešnejším penzijným systémom, podľa jeho vzoru prijímajú reformy desiatky krajín.
Diskusia sa na Slovensku posunula do roviny, či maastrichtské kritériá alebo penzijná reforma. Váš názor?
„Dôchodková reforma, tak ako ju vypracovala a navrhla vláda, neohrozuje zavedenie eura v tom časovom horizonte, ako ho predpokladá centrálna banka. Náklady na reformu nenarušia fiškálnu stabilitu.“
Centrálna banka sa však práve toho obáva. Kde beriete tú istotu vy?
„Ak si vypočítame samotný dosah naštartovania druhého piliera a odklonenia časti príjmov z verejného fondu do súkromných penzijných fondov, fiškálne náklady budú 0,9 percenta z HDP počas prvých šiestich rokov, teda do roku 2010. Od týchto 0,9 percenta však treba odpočítať prebytok, ktorý získate z reformovania prvého piliera, a to bude asi 0,3 percenta z HDP. Celkové náklady na reformu prvého piliera a zavedenie druhého piliera predstavujú teda schodok okolo 0,5 až 0,6 percenta z HDP od roku 2005 do roku 2010.“
Výška nákladov bude však závisieť od toho, koľko ľudí sa dobrovoľne zapojí do druhého piliera. Ako to, že narábate s takýmito presnými číslami už teraz?
„Tieto predpoklady vychádzajú z vládnych demografických predpovedí a zo zmysluplných makroekonomických predpovedí rastu HDP, miezd a úrokových mier. Čo sa týka účasti ľudí v kapitalizačnom pilieri, vychádzali sme z predpokladu, že sa do nového dôchodkového sporenia zapojí polovica ľudí.“
Môže dôjsť k zníženiu rozsahu druhého piliera oproti koncepcii reformy? Aké by to prinieslo riziká?
„Myslíte zmenšenie druhého piliera z desiatich napríklad na sedem alebo osem percent z poistného? Všetky dobré veci a výhody, ktoré prináša kapitalizačný pilier, by sa o dosť zmenšili. Slovensko je vo veľmi dobrej pozícii, pretože odpoveď na vašu otázku môžete nájsť, ak sa pozriete okolo seba.“
O akých výhodách hovoríte?
„Zhruba 25 krajín už urobilo reformu podobnú tej, ktorú navrhuje vaša vláda. Ich skúsenosti hovoria, že z kapitalizačného piliera mali prospech zamestnanci, pretože ich dôchodky sa zvýšia. Aj hospodárstvo ako celok tým získava, pretože sa zvyšuje objem investícií a rastie produktivita. Rast ekonomiky potom zabezpečí ďalšie zvyšovanie dôchodkov. Tieto výhody sa nezískajú v prvom alebo druhom roku reformy. Rast sa dosiahne po piatich - desiatich rokoch. Ak vláda obetuje nejaké percentá a dodatočne zníži váhu kapitalizačného piliera, vzdá sa tak všetkých týchto výhod.“
V piatok ste sa stretli s niektorými poslancami. Presvedčili ste ich o reforme?
„Nemám konkrétnu odpoveď. Mali sme veľmi úprimné a užitočné stretnutie. Poslanci sa ma pýtali na medzinárodné skúsenosti s reformou. Zaujímalo ich, ako sa reforma dotkne chudobných ľudí, ktorých úspory nebudú stačiť na slušný dôchodok. Zaujímali sa aj o fiškálny dosah reformy…“
A ako sa dotkne reforma tých chudobných?
„Akákoľvek penzijná reforma vrátane tej slovenskej obsahuje také ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že najchudobnejšia vrstva obyvateľstva je zaistená proti extrémnej chudobe v starobe. Existujú isté zložky dôchodkového zabezpečenia, ktoré dávajú sociálnu pomoc. Sociálny systém má veľa možností, ako pomáhať tým najchudobnejším.“
O reforme budú nakoniec rozhodovať politici vo vláde a v parlamente. Čo im odporúčate?
„Je veľmi ťažké odhlasovať zákon o niečom, s čím krajina nemá vlastné skúsenosti. Je tiež ťažké hlasovať za zákon, ktorý zavádza úplne nové prvky do citlivého sociálneho systému. V prípade Slovenska vláda aj parlament boli veľmi úspešní pri presadzovaní iných reforiem, ktoré stabilizovali makroekonomickú situáciu a liberalizovali ekonomiku. Parlament má aj tú výhodu, že môže čerpať zo skúseností tých krajín, ktoré už reformu prijali - napríklad z Poľska. Pevne však verím, že slovenskí parlament schváli reformné zákony tak, ako mu to predloží vláda.“
(tv)
