Slovensko zavádza dôchodkovú reformu na čílsky spôsob. Podporiť slovenských reformátorov prišiel Klaus Schmidt-Hebbel konzultant pre fiškálne dosahy v projekte Svetovej banky (v popredí). Stretol sa s predstaviteľmi vlády, Národnej banky Slovenska a členmi parlamentného výboru pre sociálne veci a bývanie. FOTO - MPSVR SR
nevyhnutné na zavedenie spoločnej európskej meny aj na Slovensku.
„Diskusia o tom, či odložiť prijatie eura a odštartovať penzijnú reformu, alebo či odložiť reformu a zaviesť euro, je hlúpa. Aj zavedenie eura je reformou,“ vyhlásil minister práce Ľudovít Kaník po rokovaní so zahraničnými expertami na dôchodkové reformy. „Naším cieľom nie je presadzovať reformu, ktorá by zruinovala verejné financie,“ dodal.
Cestu do eurozóny by mohol Slovensku skomplikovať vysoký schodok verejných financií, nedávno to naznačil guvernér NBS Marián Jusko. Deficit začne vznikať vyššími štátnymi výdavkami, potrebnými na zaplatenie najdrahšej slovenskej reformy. Po jej rozbehnutí v roku 2005 si totiž ľudia začnú na penzie šetriť na vlastných účtoch a prestanú tak odvádzať Sociálnej poisťovni toľko peňazí ako doteraz. Tento výpadok príjmov priebežného fondu starobných dôchodkov plánuje štát vykrývať z privatizačných príjmov. Práve tieto výdavky by mali účtovne prehĺbiť verejný deficit.
Na Slovensko prišli zahraniční experti pracujúci pre Svetovú banku, stretli sa s reformátormi a aj s guvernérom NBS Juskom. „O pár rokov budete mať menší podiel pracujúcich ľudí. Ak sa na to nepripravíte, váš systém bude mať veľmi veľké finančné problémy. Vaša dôchodková loď smeruje ku kolízii. Keď nebudete konať teraz, potopí sa,“ zdôraznil potrebu reformy John Patrick Wiese, konzultant pre poistno-matematické prepočty v projekte Svetovej banky.
Experti ušili Slovensku na mieru modelový prepočet, koľko nás bude reforma stáť. Maastrichtské kritériá obmedzujú vládu, že deficit verejných financií nesmie prekročiť 3 percentá z HDP. Podľa prepočtov zaťaží financovanie reformy slovenské verejné financie čiastkovým deficitom najviac dvoma percentami HDP. Najkritickejšie bude obdobie po roku 2020. V prvých rokoch po reforme sa bude deficit dôchodkového systému pohybovať od 0,4 do 0,8 percenta HDP.
TOMÁŠ VELECKÝ
