„So žiadosťou o informácie telefonuje mnoho ľudí. Veľmi často sa pýtajú, či sa im oplatí čakať na vstup,“ hovorí Mária Hrabinská, vedúca Strediska pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní, ktoré je súčasťou Ústavu informácií a prognóz školstva. Všetkým odpovedá rovnako: „Po vstupe to bude s uznávaním diplomov jednoduchšie.“
Stredisko existuje od roku 1991 a jeho osadenstvo zo vstupu strach nemá. „S posudzovaním zahraničných dokladov o vzdelaní máme dostatok skúseností,“ hovorí. Ročne posúdia asi 3000 prípadov cudzincov a Slovákov, ktorí študujú v zahraniční.
Po vstupe sa mení systém uznávania a stredisko bude mať na starosti aj uznávanie kvalifikácií na výkon tzv. regulovaných povolaní, čo znamená, že výkon týchto profesií je možný len na základe presne predpísanej kvalifikácie. Pôjde o viac ako sto povolaní a odborných činností, presný zoznam sa robí teraz.
Stredisko bude kontaktným miestom, kde bude možné získať všetky dôležité informácie o uznávaní diplomov. Koľko ľudí ich však po našom vstupe presne osloví, povedať nevedia. „Nikto nevie odhadnúť mobilitu pracovných síl a dôsledky takého obrovského rozšírenia,“ hovorí Hrabinská, ktorá očakáva skôr príchod ľudí z okolitých krajín.
Obrátiť by sa na nich mohla napr. veľká skupina maďarských učiteľov prvého stupňa. „Táto kvalifikácia je na úrovni bakalára, u nás sa však požaduje kvalifikácia na úrovni magistra. Po vstupe by sa im kvalifikácia mohla uznať podľa nového zákona.“
Odhadnúť počet migrujúcich pracovníkov si netrúfa ani Ľudovít Mlynarčík, riaditeľ odboru zahraničných vzťahov z Národného úradu práce. Obavy z masového odchodu Slovákov do zahraničia považuje za prehnané. „Jedna rakúska štúdia hovorí o 50-tisícoch Slovákov, ale neuvádza jasne z čoho vychádza.“ Dnes pracuje u našich západných susedov päť a pol tisíca ľudí zo Slovenska.
Po vstupe bude veľmi dôležité, aby ľudia nepracovali načierno. Stratili by tak napríklad výhody plynúce zo sociálneho zabezpečenia, ktoré sa nás už ako občanov únie bude týkať, varuje Mlynarčík.
S tým súhlasí aj Rudolf Križan, námestník riaditeľa Sociálnej poisťovne pre úsek dôchodkového zabezpečenia. Podľa legislatívy platnej po našom vstupe by ste mohli dostávať dôchodok z každej krajiny, kde ste dlhšie pracovali.
Už teraz má Sociálna poisťovňa informácie, že hlavne ľudia, ktorí emigrovali, budú chcieť využiť nové možnosti. „Najväčší záujem, až niekoľko desiatok tisíc ľudí, sme zaznamenali v Kanade, ktorá síce nie je členom únie, ale uzavreli sme s ňou bilaterálnu dohodu o rovnakých zásadách ako s úniou. Z krajín únie sa veľa informujú Slováci žijúci v Nemecku a Rakúsku,“ hovorí Križan.
Pripúšťa, že to pre znamená posilniť pracovníkov a dobudovať technické podmienky. Nebude to ľahké, ale poisťovňa už dnes niečo podobné robí na základe bilaterálnych zmlúv. „Zatiaľ je migrácia zanedbateľná, rádovo sú to stovky, maximálne dvetisíc osôb, ktoré zo Slovenska legálne pracujú v únii,“ dodáva.
(mim)
