BRATISLAVA – So vstupom Slovenska do NATO súvisí aj prijatie nového zákona o ochrane utajovaných skutočností. Ten vychádza zo štandardov platných v krajinách NATO a mal by platiť od 1. januára 2004.
Riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Ján Mojžiš nevie, prečo vláda o návrhu zákona nerokovala, keď ho predložil ešte začiatkom júna. Premiér Mikuláš Dzurinda pritom podľa neho vtedy sľúbil, že vláda zákon schváli do troch týždňov.
„Je to veľmi nešťastné. Tento zákon v parlamente už dávno mal byť. Potrebujeme ho ako soľ. Bude potrebné personálne obsadiť niektoré posty, a to bez previerok nejde,“ tvrdí šéf brannobezpečnostného výboru parlamentu Robert Kaliňák zo Smeru.
Nevylúčil, že vláda o zákone nerokuje práve pre „rozpory“ medzi Dzurindom a Mojžišom. Považoval by za nešťastné, keby premiér zákon zadržal z týchto dôvodov.
Podľa všetkého je v debate o zákone spor o to, aké bude postavenie riaditeľa NBÚ a kto ho bude vymenúvať či odvolávať.
Podľa Bélu Bugára, predsedu SMK, bola koalícia spočiatku za to, aby podľa nového zákona riaditeľa NBÚ volil parlament. Dnes, keď ANO viackrát hlasovala s opozíciou, si myslí, že bude „asi lepšie“, ak právomoc dostane vláda.
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner funkciu považuje za takú dôležitú, že by o nej mal rozhodovať parlament.
Návrh zákona predpokladá, že riaditeľa NBÚ vymenuje prezident na návrh vlády na 7 rokov. „Riaditeľa by mohol prezident odvolať, len keby bol odsúdený za úmyselný trestný čin, spáchal by prečin v oblasti ochrany utajovaných skutočností, stratil by svojprávnosť, alebo keby zomrel,“ podotkol Mojžiš.
Hovorca premiéra Martin Maruška tvrdí, že návrh zákona je medzi nezaradenými materiálmi a časom sa do programu vlády dostane. Na otázku, či má Mojžiš dôveru premiéra, odpovedal: „Pán premiér nekomentuje takéto otázky.“
TOMÁŠ SZMRECSÁNYI
