Björn Borg bol protikladom sebavedomého a teatrálneho Connorsa.
V New Yorku práve vrcholí US Open. Čoskoro budeme poznať nových víťazov. Z komentátorského miesta bude finále sledovať aj tenisová legenda Jimmy Connors. Grandslamový titul z otvorených majstrovstiev USA sa mu podarilo získať päťkrát. Od roku 1970 do roku 1992 na tomto turnaji nikdy nechýbal. S výnimkou roku 1990, keď mal zranenú ľavú ruku.
Connorsova kariéra sa začala v piatich rokoch. Malého chlapca trénovala matka Gloria a základné pravidlá mu vštepovala aj stará mama. „Hraj iba to, čo ovládaš, na čo máš, na čo sa cítiš. Nikdy nevychádzaj na dvorec s myšlienkou, že ideš improvizovať či odskúšať niečo neodskúšané. Nech by bol tvoj súper akokoľvek papierovo slabší. A hlavne, vždy hraj jednoducho, Jimmy,“ hovorievali.
O Connorsovi sa dlho písalo, že je nezvyčajne ambiciózny, nekritický a impulzívny. K súperom pristupoval skôr s dešpektom, často im odmietal prejaviť čo i len štipku športového uznania.
Aj za týmto postojom možno hľadať Jimmyho matku. Tá mu podávala do rúk raketu so slovami: „Zapamätaj si: ak chceš byť raz úspešný, musíš k svojmu súperovi na dvorci cítiť aspoň trochu nenávisti!“
Jednotka s nudnou hrou
Mnohým sa Connorsova hra zdala nudná a neatraktívna. Húževnatým búchaním od základnej čiary však dokázal veľa. Až do konca kariéry v roku 1992 nechýbal v tenisovom rebríčku. Od roku 1973 dokonca štrnásť rokov neopustil Top Ten. V rokoch 1974 až 1977 bol 159 týždňov bez prerušenia svetovou jednotkou. To bolo v tom čase nezvyčajné.
Pamätné finále
Nezabudnuteľné sú najmä jeho duely s veľkým rivalom, Björnom Borgom. Jeden z najpamätnejších zápasov odohrali vo finále US Open presne pred 25 rokmi, roku 1978.
V tom istom roku sa Švédovi podarilo zvíťaziť nad Connorsom vo Wimbledone 6:2, 6:2, 6:3. V domácom prostredí túžil Američan po odplate. Pred zápasom vyhlasoval: „Borga budem prenasledovať po celej zemeguli, budem na neho čakať na každom turnaji, kde bude hrať. Budem ho prenasledovať ako tieň, pretože viem, že to, čo spolu ešte predvedieme, si budú ľudia dlho pamätať. Aj keď už obaja budeme pod zemou. A moje vnúčatá si povedia: s tým tenistom zo Švédska starý otec hrával a stále sa o tom ešte hovorí.“
Bol to Jimmyho zápas snov. Treba však pripomenúť, že Björn mal zranený palec a museli mu dať injekciu, aby mohol nastúpiť. Ten sa však na nič, ani po zápase, nevyhováral. Connors sa už po druhom sete cítil víťazom. Švihol päsťou vo vzduchu, na krku mu navreli žili, kričal.
„Chcel som hrať ešte ďalej,“ povedal po víťaznom dueli 6:4, 6:2, 6:2. „Vyhral som pohodlne, hral som s veľkou silou a nátlakom. Stále som si pripomínal: Jimmy, teraz to naozaj nemôžeš nechať! Takto by si mal hrať stále.“
Po zápase pristúpili obaja tenisti k mikrofónu. Connors sa tváril ako majster sveta. Na vypredanom štadióne bolo absolútne ticho. „Jimmy hral dnes veľmi dobre,“ začal skromne, takmer nečujne bledý Borg. „Pravdepodobne to bola jedna z jeho najlepších hier, akú proti mne hral. Vždy však bude existovať – nabudúce.“ Potom si odkašľal, zmĺkol a pozrel sa naokolo, akoby bol zvedavý na ohlas svojich slov. Ozval sa potlesk, ktosi vykríkol meno Connorsa. Borg odstúpil od mikrofónu, zdvihol ruku na pozdrav, vzal do rúk rakety, sklonil hlavu a klátivým krokom odišiel.
Kto je Connors
Na tom ročníku US Open sršal Connors odhodlaním. Bol v centre pozornosti a veľa o sebe rozprával. „Dokázal som prehýriť noc pred wimbledonským finále, na turnajoch som s obľubou a často ponocoval. Kašľal som na prípravu, radšej som sa túlal s priateľmi. Teraz už viem, že som veľa stratil. Človek predsa nevystačí len s tým, čo vie, musí sa stále zlepšovať – veľa trénovať, klásť si pred seba stále náročnejšie ciele. Teraz chcem svoj životný štýl zmeniť. Viem, že ešte nie je neskoro.“
V roku 1997 ho v americkom Newporte uviedli do Siene slávy. „Kto je vlastne Jimmy Connors?“ začal uvažovať plný eufórie. „Hráč zbláznený do tenisu. Milujem na tejto hre všetko. Tenis som hral vždy rád, nikdy som ho nebral ako prácu.“
Na prelome tisícročí, osem rokov po skončení kariéry, sa pochválil: „Tenis hrám ešte stále dobre.“ Viac sa však už venuje golfu (svoj handicap sa mu podarilo stlačiť na 10), pri tenise zostáva viacmenej už len ako komentátor amerických televíznych staníc.
FOTO – ČTK
Autor: MARTIN PRÍBEĽSKÝ
