FOTO SME – PAVOL FUNTÁL, PAVOL MAJER, JÁN KROŠLÁK a ARCHÍV
„Spím veľmi nepravidelne už od mladosti,“ hovorí. „V čase svojich hereckých rokov som prichádzala domov celá rozžhavená po účinkovaní v zamilovaných úlohách. Zaspávala som len ťažko. Nevedela som spracovať všetko, čo mi vírilo v hlave. Odvtedy spávam málo.“
Nikdy nemala zlé sny, ktoré by ju sprevádzali. Všetkým svojim snom totiž verí. „To je dôležité preto, aby ma neprenasledovali.“
Sny má vraj stále bohaté. „Aj dnes ráno som sa zobudila po zvláštnom sne. Keď som si ho premietla, už som vedela, že bude mať niečo spoločné s návštevou chlapca, ktorý mal ku mne prísť. Sen narážal na celibát, bol plný napätia a vravel mi, že v tom chlapcovi niečo prebudím.“
Najčastejšie sa jej sníva ráno okolo šiestej. Na otázku, aké je to byť jasnovidkou, odpovedá: „No, mám to tuto v hlave a bolí to. Rokmi toho pomaly pribúdalo, hlavne odvtedy, čo som sa vydala za doktora Jamnického. Nedá sa však presne povedať, kedy ma to chytilo. Je to nekonečné množstvo skúseností.“
