Na sebe mám svoje parádne nedeľné oblečenie, ale zisťujem, že na chodníku stoja moje bosé nohy a namiesto nohavíc mám na sebe obrovské trenírky CSKA Moskva, tesne nad kolená… Snažím sa ujsť, ale zisťujem, že moje nohavice ležia na asfalte… Zisťujem, že nemám nohavice, že som od pása dolu nahý. Svoje nohavice vidím o kus ďalej skrútené do balíčka.
(Ilustrovaný sen a písomný záznam autentického sna Karola Barona bol súčasťou interpretačnej hry. Autorom jej námetu bol český výtvarník a režisér Jan Švankmajer, uverejnená bola v roku 1983 v zborníku Sféra snov.)
So surrealizmom vo výtvarnom umení sa na Slovensku spája meno Karola Barona. Hoci sú jeho obrázky plné snenia, nepovažuje sa za maliara snov. Blízka je mu groteska, čierny humor a absurdita, nie je to však svet báchoriek.
„Sen učí slobode,“ hovorí Karol Baron, „spája možné s nemožným. Nerešpektuje každodennú rozumovú logiku, no je od nej neoddeliteľný. Naučil ma, ako stvárniť realitu tak, aby ostala utajená. Aj preto je mojím životným postojom surrealizmus. Zaoberá sa procesmi, ktoré bežia vo vnútri ľudskej bytosti, kde sa ukrýva to podstatné. Jeho paradoxné pravidlá spočívajú v tom, že nepredpisuje ani formu, ani spôsob môjho konania. Sen ma naučil, ako nerešpektovať konvencie v záujme mojej výtvarnej výpovede. Ale nenechal som ho nad sebou zvíťaziť.“
A aké sny má výtvarník? „Samozrejme, aj ja mám sny – dobré, zlé, príjemné, nepríjemné. Sen je predsa súčasťou ľudského bytia. Kedysi som sa ním veľa zaoberal a robil som si podrobné zápisky. Nikdy som ho však nepovyšoval nad iné sféry,“ hovorí.
