Do siedmeho roku života si človek vytvára čosi ako scenár svojho života. V tom čase sa upne na „story“ – v podobe rozprávky, skutočného príbehu, pesničky, sna, obrazu či konkrétneho hrdinu. U detí sa sny v polohe rozprávkového príbehu objavujú často. Ak s nimi dospelý o ich snoch hovorí, aj v ňom to vyvolá spomienky na silné zážitky, ktoré ho niekedy v živote ovplyvnili. Práve vtedy je dôležité vnímať postupnosť, gradáciu a vyústenie týchto príbehov.