Sny detí sú podobné rozprávkam.
Zmätene mu niečo vysvetľujete, ale stále viac sa zamotávate. Potom sa do toho pripletie vaša kolegyňa, o chvíľu aj mama. Z ničoho nič poletujete nad mestom a čosi hľadáte. Asi tú robotu, čo chce od vás šéf. Inokedy plávate pod vodou a neviete sa vynoriť. Alebo ste si zabudli obliecť nohavice, prechádzate sa po ulici polonahý a stále sa vám do cesty niečo pripletie. Prežijete zákopovú vojnu so samopalom v rukách, zmlátite kolegu. Potrebujete utekať, a nejde to – nohy vám oťaželi, už-už vás dobiehajú. Dobehli vás, a nie a nie vás zabiť. Padáte do priepasti, ale nedopadnete.
A vy sa budíte. Bol to iba sen, vydýchnete si. Možno si z neho niečo zapamätáte, možno si naň cez deň spomeniete. A možno budete špekulovať nad tým, čo mal ten sen znamenať.
Sen vraj dokáže ovplyvniť konanie človeka rovnako ako jeho bdelá myseľ. Je všeobecne známe, že sny čosi znamenajú, ak im venujeme pozornosť. Predstavujú bezproblémový a spoľahlivý prístup k informáciám. Napriek tomu, že o nich môžeme pochybovať, považujú sa za to najobjektívnejšie, čo sa v ľudskom mozgu zrodí.
