Privatizácia Slovenských telekomunikácií, a.s. v roku 2000 bola prvým krokom k odštartovaniu poslednej fázy liberalizácie telekomunikačného trhu. Telekomunikačné služby ako napr. poskytovanie služieb prístupu do internetu, dátové služby, hlasové služby poskytované prostredníctvom dátových prenosov - VoIP a mnohé iné už boli liberalizované dávno pred týmto dátumom. Zostáva liberalizovanie verejnej hlasovej služby.

Liberalizácia je proces, ktorý nenastane k nejakému dátumu. Je záujmom vlády, štátu, únie aby tento proces bol naštartovaný a dokončený. Koniec monopolu Slovenských telekomunikácii, ktorý nastal 1. januára 2003 je jednou z častí liberalizácie a zároveň aj nevyhnutnou podmienkou. Pre skutočnú liberalizáciu hlasovej služby je potrebné dosiahnuť prepojenie sietí s bývalým monopolným, dnes dominantným operátorom v pevnej sieti. Prepojenie umožní, aby účastníci rôznych sietí mohli medzi sebou zrealizovať hovor, ale zároveň umožní aj výber operátora - možnosť voľby. Každý alternatívny operátor, ktorý má záujem o prepojenie, by už dnes mal prevádzkovať svoju telekomunikačnú sieť. K reálnemu poskytovaniu služieb alternatívnych operátorov je treba ešte prekonať mnoho prekážok. Je pochopiteľné, že dominantný prevádzkovateľ bráni svoje postavenie na trhu. Rovnako je samozrejmé, že alternatívni operátori potrebujú nájsť miesto pre svoje podnikanie. Z boja o zákazníka by mal mať výhody aj zákazník, ten však zatiaľ iba čaká, častokrát ani netušiac, čo sa za spomínanými prekážkami má predstaviť. Ako uvádza dominantný operátor hlasových služieb v pevnej sieti (Slovenské telekomunikácie): Žiadosti o termíny rokovaní a frekvencia ich samotnej realizácie sú otázkou iniciatívy alternatívnych operátorov. Znamená to, že alternatívny operátori sú málo aktívny? Väčšina alternatívnych operátorov vedie rokovania so Slovenskými telekomunikáciami, vo väčších časových odstupoch, pretože prerokovanie všetkých otázok tak rozsiahleho materiálu je časovo náročné, čo potvrdzujú aj medzinárodné skúsenosti. A to aj napriek tomu, že Slovenské telekomunikácie majú pripravené dva rokovacie tímy. Posun v rokovaniach však najpravdepodobnejšie spôsobuje predovšetkým očakávanie prijatia novely zákona o telekomunikáciách. Záujmom oboch strán je dôjsť k obojstranne uspokojivej dohode.

Technicky náročné?

Technická náročnosť prepojenia je individuálna pre každého operátora a úzko súvisí s plánovaním poskytovaných služieb. Je to viac menej prepojenie ústredne jedného operátora s ústredňou toho druhého. Nakoľko sú k dispozícii rôzne formy prepojenia, dohoda vyžaduje od alternatívnych operátorov, aby individuálne vybudovali vlastnú infraštruktúru k uzlom koncových vedení. Z technického hľadiska je to rutinná záležitosť, nie je to nič nepreskúmané, neznáme. Prepojenie sietí je komplikovaná problematika a prerokovanie všetkých otázok je podľa medzinárodných skúsenosti časovo náročné. Možno aj preto prepojovaciu zmluvu s ST doteraz nepodpísal ani jeden alternatívny operátor.

Legislatívna podpora

Podstatne väčší problém, ako technický je otázka legislatívno-obchodná. Otázka vôle, či skôr povinnosti dvoch strán prepojiť svoje siete. Nie je to niečo na čo existuje formulár. Nie je to jednostranný dokument, ale proces rokovaní a schvaľovaní medzi jednotlivými stranami, ktorý z pohľadu regulácie žiaľ nie je v platnom telekomunikačnom zákone dostatočne ošetrený. Úloha regulátora v procese rokovaní nie je stopercentne zrejmá. Zákon hovorí síce o povinnosti prepojiť siete, avšak ďalšia následnosť krokov nie je úplne zrejmá. Nie je jasné, čo sa stane ak sa siete neprepoja. To je aj jedna z príčin, prečo k takémuto prepojeniu zatiaľ nedošlo. Svoj podiel na tom má aj Telekomunikačný úrad. Ako on vidí svoju pozíciu. Jedna vec je, čo definuje zákon a druhá čo je objektívnou úlohou regulátora trhu. Je ťažké udržiavať poriadok v istom objekte, hlavne ak máte zároveň zakázaný vstup do toho objektu.

Zákon o elektronických komunikáciách

Snaha odstrániť nedostatky existujúceho zákona bola premietnutá do jeho novelizácie, ktorá žiaľ dvakrát neprešla schvaľovaním. Nový zákon o elektronických komunikáciách rieši doterajšie nedostatky. Je to však niečo úplne nové z pohľadu kvality, pretože je to trochu inak koncipovaný zákon ako ten súčasný. Návrh nového zákona je v súlade so štandardmi únie. Od nového roka by mal ustanoviť voľné trhové prostredie vo všetkých bodoch. Vláde ho odporučila schváliť legislatívna rada, ekonomickí ministri a rezort dopravy. Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Branislava Opaterného je aj politická vôľa na prijatie nového zákona. Nový zákon posilní aj právomoci regulátora trhu, ktorým je telekomunikačný úrad. Dominantnému operátorovi na poli hlasovej služby, ako aj alternatívnym operátorom, bude môcť úrad za porušenie hospodárskej súťaže či iné priestupky udeliť podstatne vyššie pokuty ako v súčasnosti. Tie sa môžu pohybovať od pol milióna do 20 miliónov korún. Telekomunikačný úrad bude tiež - na rozdiel od súčasného stavu - oprávnený vstupovať priamo do rokovaní medzi ST a operátormi a dohliadať na ne.

RIO

Referenčná ponuka (RIO) je vzor zmluvy o prepojení, ktorá je zakotvená v zákone. Vypracuje ju operátor s významným postavením na trhu, ktorý ju dáva na schválenie regulátorovi trhu, ktorý ho preštuduje, schváli a publikuje. Je to verejne prístupný dokument. Každý kto prejaví záujem o prepojenie s národným operátorom vie čo sú základné náležitosti zmluvy a vie aké sú obchodné podmienky, či technické štandardy. Zmluvy sa môžu v niektorých detailoch líšiť. Alternatívni operátori si môžu vyjednať odlišné podmienky, sú však stanovené podmienky, ktoré musia byť spoločné ako základný obchodný model, základné ceny atď. Všetci alternatívni licencovaní telekomunikační operátori, ktorí prejavili záujem o prepojenie so Slovenskými telekomunikáciami, obdržali RIO, taktiež TÚ SR dostal RIO 2. januára 2003, z čoho vyplýva, že zainteresované strany do problematiky liberalizácie trhu ako aj do problematiky prepojenia majú všetky potrebné informácie a nie sú nijakým spôsobom ukrátení. Samotný priebeh a zvolená taktika prerokovávania komplexného dokumentu, ktorým RIO je, taktiež závisí od alternatívnych operátorov. Slovenské telekomunikácie odporučili spôsob, na základe vlastných skúseností efektívny, ktorý niektorí operátori vzali na vedomie a napredujú v rokovaniach viac než ostatní.

Liberalizácia v zahraničí

Liberalizácia v zahraničí sa líši od trhu k trhu. Existujú aj také príklady, kde bola referenčná ponuka zverejnená ešte pred tým ako oficiálne nastal koniec monopolu národného operátora. Procesy schvaľovania referenčnej ponuky, či udeľovania licencie následne tomu predchádzali. Celý proces bol v zahraničí nepomerne lepšie pripravený a nepomerne lepšie manažovaný. V takomto prípade potom trvalo doslova niekoľko mesiacov, aby sa prepojovacia zmluva podpísala. Iný názor majú Slovenské telekomunikácie, podľa ktorých priebeh liberalizácie v zahraničí a na Slovensku nie je relevantné porovnávať z časového hľadiska, keďže úplná liberalizácia prebiehala v zahraničí v rôznych časových horizontoch, čo je individuálne. Vo väčšine prípadov bola doba na prípravu benevolentnejšia, v priemere bol rozdiel troch rokov medzi začiatkom liberalizácie hlasového trhu a uvoľnením miestnych vedení.

Možnosť voľby

Skúsenosti nielen s liberalizáciou hovoria o tom, že akonáhle je možné aby na trhu fungovalo viac operátorov ako jeden, znamená to konkurenciu. Dôvodom liberalizácie je vytvorenie konkurenčného prostredia, ktoré so sebou prináša nižšie ceny, či lepšie služby. Ale predovšetkým možnosť výberu, aby mal zákazník priestor nájsť si toho operátora, ktorý jeho požiadavkám najlepšie vyhovuje. ST, ako dominantný operátor síce pripúšťa, že ak na trhu okrem tejto spoločnosti ponúka hlasové služby aj niekto iný, potom končí monopolné postavenie, avšak upozorňuje, že to ešte neznamená vytvorenie konkurenčného prostredia s alokačnou efektívnosťou, ktorá sa odráža v nižších cenách a kvalitnejších službách. Ako príklad použili súčasnú situáciu na slovenskom trhu mobilných volaní, kde jeden mobilný operátor je lídrom a ďalší sa na neho „doťahuje“. V prípade volania prostredníctvom siete alternatívneho operátora, ktorý má tvar 10XY, kde XY je dvojčíslie špecifické pre každého operátora, ktorý je priamo prepojený s operátorom od ktorého máte pevnú linku (národný operátor), dávate najavo, že si želáte konkrétny hovor realizovať cez operátora, ktorého prefix ste použili. Váš operátor je v zmysle dohody o prepojení povinný tento hovor v najbližšom bode prepojenia presmerovať. Tým neznášate žiadne náklady na hovor od operátora od ktorého máte linku, ale od operátora 10XY dostanete účet za zrealizovaný hovor. S „nepriamym“ prepojením sa pri službe Výber operátora (Carrier selection) nepočíta, keďže každý operátor, ktorý je držiteľom licencie na poskytovanie verejnej telefónnej služby a kontroluje prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete identifikovaným jedným číslom alebo viacerými číslami v číslovacích plánoch, má právo požiadať Slovenské telekomunikácie o vzájomné prepojenie a Slovenské telekomunikácie majú povinnosť toto prepojenie umožniť. Alternatívny operátor zaplatí poplatok za origináciu hovoru, teda za dopravu hovoru od zákazníka do bodu prepojenia. Všetky prepojovacie poplatky s dominantným operátorom musia byť založené na nákladoch. V EÚ sa prepojovacie poplatky pohybujú priemerne na úrovni jedného eurocentu. Na Slovensku je zatiaľ táto suma ako aj ostatné náležitosti návrhu prepojovacej dohody predmetom obchodného tajomstva zo strany ST.

Ešte dva roky

Aby mohol výhody liberalizovaného telekomunikačného trhu pocítiť aj bežný zákazník musí sa prikročiť k uvoľneniu miestnych vedení. Išlo by o najsilnejšie regulačné opatrenie v rámci liberalizácie. V prípade uvoľnenia miestneho vedenia by totiž dominantný operátor stratil svojho zákazníka v prípade, že by sa rozhodol využívať služby iného operátora. K uvoľneniu miestnych vedení v praxi mohlo dôjsť koncom budúceho roka, no Slovenské telekomunikácie už dnes deklarujú svoju pripravenosť podpísať RIO kedykoľvek a začať s prepájaním sietí. (rak)