Dôchodky
Neudržateľnosť priebežného dôchodkového systému núti slovenskú vládu k zavedeniu osobných účtov, na ktorých si bude každý sporiť na vlastnú penziu. Našetrené peniaze budú spravovať a zhodnocovať súkromné spoločnosti.
Reformátori navrhujú, aby do kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia smerovala polovica dnešných odvodov, čiže 10 percent zo mzdy. Tento podiel je však v súčasnosti predmetom diskusií s centrálnou bankou, ktorá upozorňuje, že odklonením takejto vysokej časti odvodov do súkromného sektora vytvorí dieru vo verejných financiách. Tá by ohrozila skoré prijatie eura.
Naši západní susedia majú stále priebežný systém vyplácania dôchodkov a reformu podľa čilského modelu vôbec neplánujú. Dôchodky sú v Česku vyplácané priamo zo štátneho rozpočtu.
Česká vláda sa teraz sústreďuje na reformu prvého – priebežného piliera. Chce v ňom zvýšiť zásluhovosť a zaviesť virtuálne osobné účty. V prvej fáze čaká Čechov postupné zvyšovanie dôchodkového veku na 63 rokov, po zvýšení zásluhovosti chcú docieliť stav, keď minimálny vek odchodu do penzie bude 60 rokov. Ak niekto nebude s vypočítaným dôchodkom spokojný, bude môcť pracovať dlhšie.
V roku 1999 zaviedli druhý – kapitalizačný pilier, v ktorom si každý občan sporí na vlastný dôchodok. Odvody do súkromných penzijných fondov sú menšie, ako plánuje slovenská vláda vo svojej reforme. Tečie do nich 7,3 percenta mesačného zárobku každého Poliaka.
Diera vo verejných financiách, ktorá vznikla odklonením časti odvodov do súkromného sektora, je teraz predmetom rokovania medzi poľskou vládou a európskym štatistickým úradom Eurostat. Varšava chce dosiahnuť, aby náklady na reformu neboli prekážkou pri spĺňaní maastrichtských podmienok a nebránili skorému prijatiu eura.
Spolu so založením druhého piliera zreformovalo Poľsko aj priebežný systém vyplácania dôchodkov tak, aby bol viac zásluhový.
Na dôchodky si na vlastných účtoch od roku 1998 sporia aj Maďari. Do súkromných penzijných fondov odvádzajú šesť percent zo svojich zárobkov, čo je menej, ako plánujú slovenskí reformátori.
Založením druhého piliera zreformovala Budapešť aj starý systém. Platí tam teraz pravidlo – kto viac počas života odviedol peňazí, ten bude mať vyšší dôchodok.
Zdravotníctvo
Ministerstvo zdravotníctva v tomto roku presadilo, aby pacienti platili za návštevu u lekára 20 korún a za recept ďalších 20 korún. Okrem toho platia poplatky za pobyt v nemocnici. Dôvodom takého opatrenia bola privysoká spotreba liekov a pričasté návštevy ambulancií v porovnaní s inými krajinami. Slovenskí reformátori si od symbolických poplatkov sľubujú obmedzenie zneužívania systému, ktorý takmer všetko hradí z verejných fondov.
Slovenská vláda teraz musí riešiť vysokú zadlženosť nemocníc a kliník, ktorých väčšina potrebuje modernizáciu. Po prechode zdravotníckych zariadení na samosprávy sa o ne začali starať vyššie územné celky, ktoré sa sťažujú, že nemajú dosť peňazí.
České zdravotníctvo má podobné problémy ako slovenské. Reformátori sa preto nechali inšpirovať Bratislavou a plánujú zaviesť poplatky u lekára a za recept aj oni. Chcú tak obmedziť privysokú spotrebu liekov, ktoré tvoria až 60 percent výdavkov systému. Jeho zneužívanie priviedlo väčšinu zdravotných poisťovní tento rok prvý raz do mínusu. Česká ministerka financií tiež otvorene hovorí o rušení niektorých nemocníc alebo ich lôžkových častí.
Poľsko má za sebou neúspešnú reformu zdravotníctva. V roku 1999 založila poľská vláda regionálne zdravotné poisťovne. Každá z nich mala právnu nezávislosť. Korupcia a rastúca zadlženosť systému nakoniec Varšavu prinútili k ich opätovnému zlúčeniu do štátneho monopolu.
Vláda momentálne uvažuje o podobnej reforme, akú zavádza Slovensko. Diskutuje sa o zavedení trhových mechanizmov do systému – za čo sa bude u lekára platiť a čo bude hradené z verejných fondov.
Ministerka zdravotníctva pred pár dňami odstúpila, pretože jej neprešla podobná reforma, akú zavádza slovenská vláda. Zablokovalo ju maďarské ministerstvo financií. V reforme zdravotníctva teda Maďarsko nepokračuje.
Dane
Ministerstvo financií zavádza od budúceho roku rovnú daň 19 percent pre obyvateľov aj podniky. Zároveň sa zvyšuje nezdaniteľný základ. Výpadok príjmov v štátnom rozpočte slovenskí reformátori vyriešili zvýšením spotrebných daní a DPH na európsku úroveň. Od rovnej dane si vláda sľubuje vyšší prílev zahraničných investícií a menší priestor na daňové úniky.
Česká vláda plánuje znížiť daňové zaťaženie, chce však ponechať jeho progresivitu. Percento daní by sa tak ďalej zvyšovalo priamo úmerne s rastúcimi príjmami. Svoj návrh však predstavila aj silná opozícia. Česká pravica sa snaží presadiť podľa vzoru Slovenska rovnú daň. V Česku by v prípade výhry opozičného návrhu platili ľudia aj firmy daň 15 percent z príjmu. Praha by tak podliezla latku, ktorú stanovili slovenskí reformátori, a získala konkurenčnú výhodu pri lákaní investorov.
Poľský premiér Leszek Miller predstavil nedávno plán vládneho kabinetu na zavedenie 19-percentnej rovnej dane pre podniky od roku 2004. Miller si od reformy sľubuje podporu hospodárskeho rastu stagnujúcej ekonomiky pred vstupom do Európskej únie a zníženie rekordnej nezamestnanosti.
Aktuálna reforma súčasného daňového systému počíta so znížením dane z príjmov právnických osôb do roku 2004 na 22 zo súčasných 34 percent, ale tiež so zrušením niektorých daňových prázdnin.
Znižovanie daní z príjmu fyzických osôb na budúci rok je otázkou, ktorá v týchto dňoch komplikuje vzťahy medzi Maďarskou socialistickou stranou a jej koaličným partnerom Zväzom slobodných demokratov. Tí trvajú na znížení najnižšej daňovej kategórie na 18 percent, strednej na 26 percent a najvyššej na 38 percent od budúceho roku. Socialisti však znižovanie daní neplánujú. Ako argument im slúžia rozpočtové riziká.
