Asi prvým bodom zvratu bola prehra v súťaži o fabriku francúzskej automobilky PSA. Investori zistili, že lepšia než poľské Radomsko je slovenská Trnava. Rok predtým Poliaci prehrali podobnú súťaž s českým Kolínom, ale s tým sa poľskí politici a médiá ešte dokázali vyrovnať. Úspech Trnavy však vnímali ako dosť veľké prekvapenie.
Veľký ohlas mala v Poľsku aj slovenská daňová reforma, najmä zavedenie jednotnej sadzby dane. Na internetových fórach poľských novín sa objavili komentáre čitateľov typu „prečo nemôže byť také niečo aj u nás?“. Aj ekonómovia zdôrazňovali, že slovenská vláda bola schopná urobiť odvážny a vážny krok, ktorého zmyslom nie je len na niekoľko rokov oddialiť finančný kolaps štátu v zmysle „len aby sa to nestalo, keď budeme vládnuť my“.
Niektorí podnikatelia, hlavne z južných oblastí, začali rozmýšľať, či by nemalo zmysel preniesť svoju výrobu na Slovensko, keď od mája budeme spoločne členmi Európskej únie.
Predseda sociálnodemokratickej vlády Leszek Miller, určite ovplyvnený slovenským vzorom, začal v čase zjazdu svojej strany hovoriť dokonca o zavedení rovnej dane v Poľsku. Pre niektorých členov strany to bol doslova šok – najmä preto, že rovná daň nie je a nikdy nebola v programe strany a doteraz taký návrh vnímali ako vrchol liberalizmu.
V poslednom čase sa v Poľsku ticho hovorí ešte o dvoch opatreniach, ktoré Slovensko zaviedlo: poplatkoch za zdravotníctvo a za výučbu na denných odboroch vysokých škôl.
PRE SME – TOMASZ GRABIŃSKI, Wrocław
