Mike Buckna. FOTO - ARCHÍV
Dnes uplynie deväťdesiat rokov od narodenia Mika „Mateja“ Bucknu. Bol prvým oficiálnym trénerom československej hokejovej reprezentácie, ktorú v roku 1947 priviedol k premiérovému titulu majstrov sveta v Prahe a o rok neskôr s ňou získal striebro na olympiáde v St. Moritzi. Buckna dokázal citlivo skĺbiť kanadskú hokejovú tvrdosť s európskou kreativitou.
Mike sa narodil v roku 1913 v kanadskom mestečku Trail v Britskej Kolumbii, obaja jeho rodičia pochádzali z oravskej dedinky Podbiel na Slovensku. Od detstva hrával hokej v Traile v tíme Smoke Eaters (Hltači dymu), ktorý na MS v roku 1961 reprezentoval Kanadu a vybojoval zlato pre javorové listy.
V roku 1935 sa Bucknov slovenský kamarát chystal na cestu do starej vlasti po manželku a Mike sa k nemu pridal. Túžil vidieť kraj, kde sa narodili jeho rodičia. Po príchode do Prahy sa Mike na stanici náhodne stretol s funkcionármi prominentného klubu LTC, ktorí hľadali kanadských hokejistov. Buckna im predviedol svoje nenapodobiteľné bleskové kľučky a na Slovensko už odchádzal so zmluvou vo vrecku.
„Jeho pôsobenie poznamenala výkonnosť troch generácií. Z Bucknu vyžarovalo zaujatie pre hru, radosť z pohybu, športového boja. Napriek vekovému rozdielu bol všetkým kamarátom, zbytočne nešpekuloval. V tých rokoch sa tisícky detí hrali na Bucknu“, napísal Karel Gut v knihe Svetový hokej.
Rozhlasový reportér Josef Laufer prekrstil Mika na Mateja a pred jeho prvým zápasom pozývali noviny na „premiéru malého sympatického Slováka“. V prvom zápase nastrieľal 170 cm vysoký „kulturista“ štyri góly. Z Bucknu sa stal prirodzený vodca, autorita.
Štvornásobný majster republiky v drese renomovaného LTC vyhral aj uznávaný Spenglerov pohár, no pred druhou svetovou vojnou sa vrátil do Kanady.
Na jeho charizmu v Čechách nezabudli a hneď po vojnových útrapách sa oficiálne chopil reprezentácie ako tréner. Po komunistickom puči v roku 1948 Buckna zvažoval trénovanie v klube ATK, no nakoniec sa vrátil za more. Zomrel 6. januára 1996 v Milwaukee.
Historik Miloslav Jenšík o ňom povedal: „Bol to kouč od Boha. Taký dar nemávajú ani vynikajúci hráči. Nebol levom salónov a lámačom nudiacich sa dámskych srdiečok, ale naozajstný chlap, ktorý bral vážne svoju prácu a život.“ (ju, čtk)
