ra Fleminga.
Súťažiaci musia do 10. septembra zaslať spoločnosti fotografie, na ktorých bude pleseň jasne zreteľná. Na jej farbe nezáleží, i keď obvykle býva zelená. Fleming objavil penicilín 3. septembra 1928 v londýnskej nemocnici Saint Mary náhodou - zabudol vo svojom laboratóriu špinavý kus riadu, ktorý tam neumytý zostal po celý čas jeho dovolenky. Pleseň, ktorá sa na ňom uchytila, znamenala začiatok revolúcie v oblasti antibiotík. Zachránila milióny ľudí, lebo ich aktívne zložky (penicilíny) zabíjajú baktérie.
„Súťaž má ukázať, že niekedy šťastie a náhoda tiež tvoria súčasť vedy,“ vysvetlil hovorca spoločnosti Jame McNish. Príspevky do súťaže očakávajú na e-mailovej adrese emsley@rsc.org a víťaz dostane vstupenku na kultúrne podujatie neďaleko svojho bydliska.
„Pleseň, ktorá sa kultivovala na tanieri Alexandra Fleminga, má veľa spoločného s opustenými hrnčekmi, ktoré sa v nadmernom množstve vyskytujú v anglických kanceláriách i továrňach, lebo spóry plesne sa vznášajú vo vzduchu a neustále hľadajú ideálne miesto, kde by mohli rásť,“ vysvetľuje hovorca.
Podľa jeho slov však spoločnosť, samozrejme, „neodporúča, aby ľudia nechávali svoje špinavé hrnčeky po dlhé týždne vedľa počítača ani v blízkosti laboratórneho zariadenia, lebo bezpečnosť a hygiena sú najlepší spôsob, ako dosiahnuť dobrý výsledok“. „Penicilín je vzácny príklad pokroku prostredníctvom neporiadku,“ podotkol McNish. (čtk)
