Špidla prehovoril pred dnešnou návštevou nemeckého kancelára Gerharda Schrödera v Prahe. Na oficiálnu návštevu mal prísť už vlani v marci, na poslednú chvíľu však cestu zrušil. Oficiálne nepriznaným, ale zjavným dôvodom odkladu boli výroky vtedajšieho premiéra Miloša Zemana, ktorý sudetských Nemcov nazval Hitlerovou piatou kolónou a vyhrotené vášne okolo ich odsunu z Čiech vďaka predvolebnej atmosfére v oboch krajinách.
Špidla aj Schröder sa zhodnú, že by vzťahy oboch národov mali vychádzať z česko-nemeckej deklarácie z roku 1997, ktorá hovorí, že sa vzájomné vzťahy nebudú zaťažovať otázkami minulosti. To znamená, že sa Nemecko v deklarácii zaviazalo neotvárať otázku takzvaných Benešových dekrétov a materiálneho odškodnenia sudetských Nemcov, odsunutých po druhej svetovej vojne. Sám Schröder dekréty označil za reakciu na prepadnutie Československa Nemeckom. Novú etapu česko-nemeckých vzťahov pred desiatimi dňami oznámili v Prahe aj nemecký minister zahraničia Joschka Fischer, sám potomok Nemcov vyhnaných po vojne z Maďarska. Dekréty vraj Fischer v Prahe vôbec nespomenul, a nič podobné neplánuje ani Schröder.
Je však otázka, či ukončenie sporu nie je iba zbožným prianím českých a dnes vládnych nemeckých politikov. Česi sú v otázke Benešových dekrétov jednotne neústupní, v Nemecku sa však postoje vlády a opozície v týchto otázkach výrazne líšia. Opozičné konzervatívne strany CDU a CSU a ich líder - bavorský premiér Edmund Stoiber - požiadavky sudetských Nemcov podporujú a požadujú tvrdší postup voči Prahe.
Oživenie otázky Benešových dekrétov tak v Nemecku pravidelne prichádza s každou predvolebnou kampaňou. Ďalšia by mala začať najneskôr za tri roky. Naviac hrozí, že by budúce voľby v Nemecku mohla vyhrať dnešná opozícia a problém dekrétov by sa potom pravdepodobne na rokovací stôl vrátil.
