Pracovníčky čokoládovne musia byť oblečené v bielom plášti a z čiapky na hlave im nepomôžu vytŕčať vlasy, pretože by mohli spadnúť do čokolády. Zakázané majú aj vynášanie čokolád zo závodu. Ak niekoho prichytia, stratí prácu.
FOTO - ARCHÍV ČOKOLÁDOVŇA KRAFT
Pri pohľade na rastlinu kakaovníka s plodmi v tvare tekvice so zelenými bôbmi vnútri by si málokto pomyslel, že sa z takejto plodiny z Pobrežia slonoviny môže vyrábať sladká „dobrota“ - čokoláda. Vôňou a chuťou horkej varenej čokolády si priazeň celého francúzskeho dvora na filmovom plátne získala už Angelika. Od čias vlády Ľudovíta XIV. a varenia čokolády vo veľkých hrncoch sa postup výroby čokolády značne zmenil.
Premena bôbov na čokoládu
Celý proces sa začína dovozom zrelých kakaových bôbov z Pobrežia slonoviny. Tie sa hneď, ako ich z kamiónu v závode vyložia, očistia a pri vysokej teplote zbavia baktérii. „Bôby sa ďalej pražia, rozdrvia a pomelú na kakaovú hmotu,“ opisuje začiatok výrobného procesu Ivo Lapeš z cukrovinárskeho závodu v Bratislave.
Do kakaovej hmoty potom v čokoládovni pridajú cukor, mlieko a emulgátory, čím výrobca získa čokoládovú hmotu. Tú pri teplote okolo 90 stupňov zbaví štipľavej pachuti z dovezených bôbov a hmota je pripravená na výrobu tabuľkových čokolád či bonbónov.
Napríklad výroba tyčinky 3Bit vyzerá v skutočnosti inak ako v reklame. V nej sa keks potiera vanilkovým krémom a následne z výšky polieva mliečnou čokoládou. V praxi najprv do umelohmotnej formy nalejú stroje čokoládu a vytvoria tak vrchný diel tyčinky nazývaný škrupinka. Do nich automatika vleje sladký biely krém, pracovníčky pri páse ich za pomoci strojov doplnia keksami, a to všetko stroje nakoniec zalejú čokoládou.
„Od dodania kakaových bôbov k zabaleniu tyčinky uplynie 24 až 36 hodín. Potom zostane výrobok v päťdňovej karanténe, kde sa zistí, či je zdravotne neškodný, a expeduje sa zákazníkovi,“ vysvetľuje Lapeš.
Okrem strojov sú potrebné aj ruky
Väčšinu práce vykonávajú vo výrobných halách stroje. Pri výrobe čokoládového dražé s lieskovými orieškami sú však potrebné obyčajné ľudské ruky.
Do nádob pripomínajúcich miešačky na stavbe sa nasypú orechy a zalejú sa potrebným množstvom čokolády. Vytvorenú zmes potom pracovníčky miešajú holými rukami. „Takmer všade na svete sa to takto robí. Vyskúšali sme miešať zmes aj strojmi, ale nie je to ono,“ hovorí Lapeš, ktorý upozorňuje, že túto prácu vykonávajú zväčša vzrastom nižšie ženy. Nádoby sú totiž umiestnené asi meter nad zemou a vysoké pracovníčky by po ôsmich hodinách práce mohol bolieť chrbát.
V niekoľkých výrobných halách čokoládovne pracovali mladé absolventky škôl, ako aj staršie ženy. Jedna skladala bonboniérové škatule, druhá do nich plnila bonbóny, niekoľko pracovníčok čistilo bežiaci pás od čokolády a ďalšie kontrolovali, či nie sú z pásu vychádzajúce čokolády poškodené.
„Pracujem tu už trinásť rokov a začínala som pri páse. Lepila som na škatule výrobné štítky,“ hovorí Iveta Rusnáková, ekonómka čokoládovňa.
Na otázku, či jej ešte chutí čokoláda, zamestnankyňa s úsmevom odpovedá: „Čo by nie, len sa teraz na ňu pozerám profesionálnejšie.“
IVETA MURŽICOVÁ
