Českí prváci dostávajú šlabikár, v ktorom deti na obrázkoch majú aj čiernu či žltú pleť. Mamy nestoja iba za sporákom, ale hrajú aj na gitare a potápajú sa. „Chceme sprostredkúvať deťom pohľad na dnešnú spoločnosť pravdivo bez stereotypov či diskriminácie, s dôrazom na individualitu človeka. Snažili sme sa zachytiť ľudí v ich odlišnostiach – tučnejších a chudších, čiernej, bielej či žltej pleti, s okuliarmi aj bez, temperamentných aj vážnych, s rozdielnymi záujmami, zvykmi,“ hovorí Mária Tarábková z českého vydavateľstva Didaktis. „Mnohé šlabikáre predstavujú mamu, ktorá varí, perie, upratuje, a otca, ktorý vie jazdiť v aute a chodí do práce. Pritom dnešní rodičia sú moderní mladí ľudia, zvyčajne obaja pracujú, mnohí si práce v domácnosti delia a okrem rodiny sa obaja venujú aj iným záľubám.“ ILUSTRAČNÉ FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – Učebníc je málo, do škôl sa dostávajú neskoro a učitelia sa k ich tvorbe takmer vôbec nemôžu vyjadriť a peniaze od štátu na ne nestačia. Aj preto si mnohí myslia, že by bolo načase učebnicovú politiku zmeniť.
České vydavateľstvo Didaktis chcelo napríklad vydať šlabikár v slovenčine, odradil ho však systém, akým sa u nás učebnice vydávajú. Záujemca musí počkať na vyhlásenie konkurzu, do ktorého posiela svoju koncepciu iba autor. Výherca dostáva šancu s príspevkom štátu učebnicu napísať. Trh s učebnicami ani konkurencia neexistuje, školy si musia objednať len knihy autorov, ktorí vyhrali konkurz, bez toho, aby ich vopred videli. Vytlačených učebníc nie je dosť.
„Nechceli sme vydať len jednu učebnicu nejakého autora, chceli sme spustiť projekt ucelenej modernej učebnicovej série, čo si vyžaduje značnú prípravu a investície. Proces tvorby učebníc na Slovensku s nejasnými kritériami a spôsobom hodnotenia je však pre komerčné vydavateľstvo nezaujímavý.“
V Českej republike je trh s učebnicami otvorený. Vydavateľstvo zašle rukopis ministerstvu, ktoré podľa odborných posudkov rozhodne, či učebnicu odporučí do škôl. Ak áno, vydavateľstvá knihy vydajú bez príspevku štátu. Školy si potom môžu zo širokej ponuky vybrať knihy, ktoré im vyhovujú. Učebnice vydavateľstva na seba nadväzujú.
Hoci na Slovensku ministerstvo na vydávanie učebníc prispieva ročne sumou okolo 200 miliónov, učebnice z rúk pustiť nechce. Ministerstvo má monopol už viac ako desaťročie a distribúciu zabezpečuje jediný ním poverený živnostník.
Aj dnes sa teda žiaci môžu dostať do situácie, že sa nebudú mať z čoho učiť. „Učebníc je málo, objem peňazí, ktoré na ne dostávame, sa vždy pohybuje tak okolo 60 percent z požiadaviek škôl. Keď je to 75 percent, tak je to úspech,“ povedala Eva Danišová z ministerstva. Niektoré učebnice sa síce vydávajú v náklade, ktorý školy požadujú, ale málokedy ostávajú do zásoby. Ak si škola objedná napríklad 30 učebníc prvouky a ďalší rok ich bude potrebovať 35, nedajú sa už doobjednať. Reedície sa pre nedostatok peňazí robia až každý druhý-tretí rok.
Až 50 percent škôl v prieskume pre Štátny pedagogický ústav uviedlo, že učebnice k nim prichádzajú neskoro, hoci ich objednávajú takmer rok dopredu. „Niekedy k nám namiesto septembra prídu až v marci-máji ďalšieho roka,“ priznáva učiteľka z Krompách.
(sr, haj)
