Slováci sú presvedčení, že bez podplácania sa nezaobídu najmä v dvoch rezortoch - v zdravotníctve a školstve. Trestných oznámení na polícii však nepribúda (minulý rok ich bolo dvadsať), školy tvrdia, že úplatky neberú a ministerstvo školstva pomaly napĺňa akčný plán boja proti korupcii. Vyzerá to tak, akoby o korupcii každý hovoril, ale nik ju vlastne naozaj nevidel.
Školstvo je široká oblasť
„Školstvo je sféra, v ktorej na prvý pohľad azda ani nie je šanca na zakorenenie korupcie,“ hovorí hlavný školský inšpektor a autor štúdie Korupcia v školstve Vladislav Rosa. „Prvý pohľad je však klamlivý. Školský systém zahŕňa vyše sedemtisícpäťsto inštitúcií, vyše milióna žiakov denného štúdia, okolo 122-tisíc pedagogických pracovníkov - z toho 16-tisíc v riadiacich funkciách, desaťtisíce ďalších zamestnancov škôl, ďalej desaťtisíce pracovníkov štátnej a verejnej správy pôsobiacich na miestnej, okresnej, krajskej i centrálnej úrovni. A to sa do školského systému zaraďujú aj ďalšie výchovno-vzdelávacie zariadenia, ako napríklad centrá voľného času, domovy mládeže, reedukačné domovy, školské kluby atď. Z toho sa dá jasne vidieť, že sféra školstva zasahuje do každodenného života podstatnej časti populácie.“
Dokazujú to i konkrétne čísla - podľa údajov z Transparency International Slovakia má viac než štyridsať percent domácností aspoň jedného svojho člena na nejakom type školy.
Najviac sa podpláca
na vysokých školách
V prieskume s názvom Korupcia na Slovensku (Výsledky diagnostických prieskumov), ktorý na žiadosť slovenskej vlády pripravila Svetová banka a Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj, sú cifry o korupcii konkrétnejšie:
Na každých osem študentov zapísaných vo vzdelávacej inštitúcii jeden uviedol, že dal určitú pozornosť. Najrozšírenejšou formou pozornosti je dar, ďalšou protislužba a na treťom mieste figurujú peniaze. Väčšinu „pozorností“ však ľudia dali z vlastnej vôle, a asi len jedna z piatich domácností uviedla, že ju požadovali školskí pracovníci.
Výška úplatku, ktorý respondeti priznali, sa pohybovala od 35 do 50-tisíc korún, priemerne päťsto korún.
Dôvod, prečo dali pozornosť, je jednoduchý – väčšina ľudí to urobila preto, aby získala pre dieťa nejaké výhody, alebo preto, že ide podľa nich o rutinnú súčasť vzdelávacieho procesu. Časť ľudí dala peniaze ako sponzorský dar, časť ako vyjadrenie vďaky.
Najmenej sa podpláca na učňovských školách, najviac na vysokých – tu si vraj už niekedy peniaze priamo pýtajú.
Ministerstvo školstva: korupciu
umožňuje záujem oboch strán
Ministerstvo školstva zastáva názor, že „korupciu umožňuje záujem oboch strán – kde nie je dopyt, nie je ani ponuka. Ak rodičia na školách podplácajú a mlčia, z Bratislavy ju centrálne nikto neodstráni“.
Pre SME sa vyjadrila hovorkyňa Magdaléna Sedláčková: „Ministerstvo školstva nemá vyšetrovať, ani dokazovať podozrenia z trestného činu úplatkárstva. Je iba povinné oznámiť ich orgánom činným v trestnom konaní. Či išlo o korupciu, alebo nie, o tom rozhodujú s konečnou platnosťou súdy. Spoľahlivé čísla o korupcii chýbajú, odhalených prípadov je málo a o dokázaných takmer nevieme.“
Ďalej konštatovala, že „v školstve je veľký nepomer medzi počtom uchádzačov o štúdium na niektorých školách a počtom tých, ktorým je vyhovené, a tak môže vzniknúť dojem, že musí byť aj veľa tých, ktorí sa usilujú si to vybaviť podplatením. V rámci boja proti korupcii sme však prijali viacero opatrení, zameraných najmä na oblasť prijímacieho konania na stredných školách. Vysoké školy prijímajú opatrenia na zabezpečenie transparentnosti samy, pretože sú to samosprávne subjekty. V novom zákone o vysokých školách sa navrhuje upraviť problematiku prijímacieho konania podrobnejšie, čo by malo prispieť k odstraňovaniu prípadnej korupcie.“
Ľudia tvrdia,
že bez úplatkov to nejde
V závere štúdie Transparency International Slovakia sa píše: „Výsledky jasne poukazujú na vnímanie častých úplatkov za prijatie na vyššiu školu. Napríklad iba 14 percent ľudí verí, že je možné dostať sa na lekársku fakultu bez úplatkov, a iba 10 percent si to myslí o právnickej fakulte!“
SOŇA REBROVÁ
