V súvislosti s budovaním Informačnej spoločnosti má nezastupiteľné miesto internet a najmä jeho dostupnosť a cenová výhodnosť. V zámorí i v Európe je viditeľná snaha vytvárať informačnej budúcnosti náležité predpoklady. No len u nás je to všetko akoby naschvál naruby. Vo vyspelých krajinách (a my sa predsa chceme k nim radiť) je bežné, že regulátor robí systémové opatrenia zamerané na podporu rozvoja internetu. V ich rámci ukladá dominantným prevádzkovateľom napríklad povinnosť poskytovať telefonické pripojenie na internet za paušálny poplatok (bez ohľadu na dĺžku pripojenia), ako aj povinnosť sprístupňovať miestne vedenia konkurencii. Toto však v činnosti slovenského regulátora, teda Telekomunikačného úradu SR, úplne absentuje. Preto je potrebné čo najskôr novelizovať telekomunikačný zákon č. 195/2000 a vytvorenie konkurenčného prostredia v telekomunikačných službách. Dôsledkom by malo byť rýchlejšie a cenovo dostupnejšie pripojenie do siete internetu. V Nemecku má po liberalizácii telekomunikačného trhu Deutsche Telekom povinnosť prenajímať miestne telekomunikačné okruhy mesačne v prepočte asi za 560 korún. Na Slovensku je to približne desaťnásobne viac.
Gestá a činy
Vláda v júni tohto roka deklarovala pripojenie Slovenska k iniciatíve Europe Plus, alebo to bolo len plané gesto Mikuláša Dzurindu pred summitom Európskej únie v Göteborgu? Minister Milan Ftáčnik vyhlásil, že v oblasti informačnej spoločnosti: „Chceme jednoducho patriť medzi krajiny, ktoré budú vyspelé z hľadiska schopnosti zvládnuť informačné a komunikačné technológie, a chceme pre to urobiť konkrétne kroky“ No zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, pretože táto vláda vlastne za tri roky vládnutia v oblasti budovania informačnej spoločnosti de facto neurobila absolútne nič. Nehovoriac o nejakých projektoch, resp. konkrétnych opatreniach. Vláda nebola schopná za tri roky spracovať ani dokument Národná stratégia rozvoja informačnej spoločnosti, na ktorý nie sú potrebné v podstate žiadne peniaze, prípadne politická dohoda. Nehovoriac už o ďalších dokumentoch, akčných plánoch atď.
O úniku informatikov do západnej Európy sa veľa popísalo, ale v podstate nič neurobilo, aby sme aspoň časť týchto ľudí udržali na Slovensku. Táto naša nedbanlivosť sa nám môže stať osudnou v budúcnosti. Keď sa konečne prebudíme z tvrdého spánku a budeme týchto ľudí potrebovať doma, bude neskoro. Situáciu netreba podceňovať. Pretože napríklad Nemecko udelilo pre informatikov 20-tisíc zelených kariet. Predpokladá sa, že potreba informatikov bude stále narastať a len Veľká Británia bude hľadať asi 50-tisíc odborníkov, Francúzsko asi 30 až 40-tisíc a rovnaký počet sa odhaduje aj v Taliansku. USA ani nespomínam, pretože to je vlastne jama bez dna a ich potreba sa odhaduje ešte o rád vyššie ako vo vyspelých európskych krajinách. Tieto krajiny nebudú musieť vynaložiť v podstate ani korunu na výchovu týchto odborníkov. Nad týmito problémami sa zatiaľ u nás vážne nikto nezamýšľa. Pritom to môže byť jeden z momentov ktoré ovplyvňujú vízie a trendy slovenskej ekonomiky.
Príkladov je dosť
Príkladov vo svete je viac, a treba si len ten správny vybrať a prispôsobiť ho slovenským podmienkam. Konečne by sa po rozkrádaní v predchádzajúcom období transformovalo slovenské ekonomické prostredie a konečne sa začalo reálne zhodnocovať to najcennejšie – vzdelanostný a intelektuálny potenciál všetkých generácií nášho národa. Aj napriek tomu, že sme už veľa času premeškali, ešte stále zostáva iskierka nádeje. Nová ekonomika je vlastne ekonomikou technológií a tá je dnes katalizátorom – motorom všetkých procesov, ktoré vidíme vo svetovej ekonomike. Hlavné ťažiská novej ekonomiky by sa stručne dali zhrnúť do oblastí: legislatíva, vládna podpora, liberalizácia trhu, rozvoj služieb, adaptácia podnikov, príprava používateľov. To je stručný zoznam najdôležitejších podmienok, ktorých splnenie nakoniec ukáže cestu Slovensku k novej ekonomike a informačnej spoločnosti.
ĽUBOMÍR ŠIMKO
(Autor je dlhoročným pracovníkom v oblasti telekomunikácií a informatiky)
