Predvolebné prieskumy naznačovali, že doteraz samostatne vládnuci sociálni demokrati - Nórska robotnícka strana - môžu výrazne stratiť priazeň voličov a dosiahnu najhorší výsledok od roku 1920. Podľa posledných prieskumov ju hodlá voliť len 22 až 23 percent z 3,35 milióna registrovaných voličov, pričom strana získala menej než 30 percent hlasov naposledy v roku 1924. Podľa šéfa opozičných konzervatívcov Jana Petersena je veľká šanca vymeniť vládu.
Ľavici aj pravici predvolebné prieskumy predpovedajú takmer totožné výsledky. Ak by volebný výsledok kopíroval tieto predpovede, bude vytvorenie funkčnej koalície možné len za cenu veľkých kompromisov.
Nórski voliči však zároveň v prieskumoch vykazovali veľkú nerozhodnosť, a tak nemožno vylúčiť ani prekvapenie v podobe značného odklonu skutočných výsledkov od volebných prognóz. V prieskumoch totiž len 700- až 800-tisíc voličov vyjadrovalo jednoznačné rozhodnutie, koho budú voliť. Doterajší predseda vlády Jens Stoltenberg už pred voľbami vyhlásil, že jeho strana „neľpie na moci“, a tak niektorí pozorovatelia očakávali, že by mohol v prípade porážky podať demisiu.
(čtk, reuters)
