Tlačia sa na štartovacej čiare. Tí, čo otvorene oznámili kandidatúru, alebo ešte len čakajú na nomináciu, aj tí, ktorí nič oznamovať nemusia. Staré známe mená a len sem-tam nová tvár – to sú kandidáti na prezidentské kreslo vo Francúzsku. Do cieľovej rovinky dorazia v júni 2002.

Celkom naľavo stojí Arlette Laguillerová (Robotnícky boj, LU), neúnavná advokátka robotníkov, trockistka, ktorá si dvadsať rokov nenechala ujsť jediné kolo volieb hlavy štátu. Opiera sa o malý tábor verných stúpencov. Vedľa pobeží mladý šprintér Alain Madelin za liberálnych demokratov v zelenom tričku „Hlas pre nové Francúzsko“. Ďalej napravo stojí Francois Bayrou (Liberálny zväz pre francúzsku demokraciu, UDF), ktorý s heslom „Ľudskejšie Francúzsko“ precestuje Francúzsko autobusom v kampani amerického štýlu. Najďalej napravo je to nacionalista Jean-Marie Le Pen (Národný front – FN), trochu bokom od hlavnej skupiny. Niekde v strede potom beží exminister vnútra Jean-Pierre Chevénement (Hnutie občanov – MDC), rušivý živel pre ľavicu aj pre pravicu a možno tretí muž tejto sezóny.

Celkovo asi dvanásť kandidátov – a to ešte zoznam nie je definitívne uzavretý. Zraky sa však upierajú smerom k hlavným favoritom – na pravom krídle je to súčasný prezident Jacques Chirac (Združenie pre republiku – RPR), naľavo socialistický premiér Lionel Jospin. Obaja sa zatiaľ zdvorilo odmietajú vyhlásiť za kandidátov a neurobia to skôr ako v januári 2002. Vyhrotenie ich vzťahov v priebehu posledných mesiacov však nenecháva nikoho na pochybách: boj o prezidentské kreslo sa začal a rany pod pás sú dovolené.

Chirac naposledy stratil body v súvislosti s aférou dovolenkových leteniek pre seba a svojich blízkych za viac ako tri milióny frankov, ktoré platil v hotovosti údajne z čiernych fondov svojej strany. Najlepšia obrana je útok – a tak bol Jospin obvinený, že zatajoval svoju trockistickú minulosť. Chirac navyše už dlhší čas vystupuje ako ostrý kritik politiky štyroch rokov Jospinovej vlády, najmä čo sa týka tém, ktoré chcel premiér využívať ako tromf: napríklad nezamestnanosť. Jospin sa zatiaľ pripravuje na kampaň činov – namiesto slov môže totiž voličov osloviť vládnymi opatreniami. Aj to však môže byť dvojsečná zbraň: situácia na Korzike, ktorej sľúbil širokú autonómiu, sa napríklad obracia proti nemu.

Hoci menší kandidáti nezískajú podľa posledných prieskumov viac ako 6-7 percent hlasov, tiež majú právo na aféry. O kandidátovi Zelených Alainovi Lipietzovi vysvitlo, že spolupracoval s korzickými separatistami, a pacifisti z hnutia chcú iného kandidáta. Škandál Zelených škodí v konečnom dôsledku Jospinovi, ktorý sa spoliehal na ich hlasy v prípadnom druhom kole volieb.

Konkrétny dopad afér je však otázny – obraz domácej politickej scény je v očiach Francúzov vo všeobecnosti katastrofálny. Podľa posledných prieskumov 61 percent opýtaných považuje domácich politických reprezentantov za skorumpovaných a len 7 percent ich rešpektuje.

PRE SME – ROMAN KRAKOVSKÝ, Paríž