1991 - bývalý šéf kolchozu údajne ako jediný poslanec bieloruského parlamentu hlasoval proti rozpusteniu ZSSR.

1994 - vyhral voľby sľubom tvrdo zakročiť proti korupcii.

1995 - podpis paktu o priateľ-stve a spolupráci s Ruskom. Silové zásahy proti pouličným protestom.

1996 - dohoda o ekonomickej únii s Ruskom. Lukašenko v referende rozšíril svoje právomoci a dal si predĺžiť funkčné obdobie na sedem rokov.

1997 - prodemokratický opozičný manifest Charta 97, inšpirovaný československou Chartou 77.

1998 - zmluva o menovej únii a daňovom systéme s Ruskom. Okrem Ruska sa Minsk kontaktuje s Miloševičovou Juhosláviou, Čínou, Iránom, Irakom, Líbyou a Kubou.

1999 - zmizol bývalý šéf Ústrednej volebnej komisie Hančar, exminister vnútra Zacharenko, kameraman ruskej televízie Zavadskij a ďalší. Existujú výpovede o tom, že politicky nepohodlných ľudí likvidovalo prezidentovo popravovacie komando.

2000 - parlamentné voľby kritizované pozorovateľmi ako neslobodné a nespravodlivé. Lukašenko a ruský prezident Putin sa dohodli na spoločnej mene od roku 2008.

2001 - zatýkania na demonštráciách proti Lukašenkovi. (zah)

Oficiálnym víťazom volieb v Bielorusku je súčasný prezident Alexander Lukašenko. Ústredná volebná komisia oznámila, že získal 75,62 percenta hlasov. Posledný európsky diktátor tak vstupuje do svojho ďalšieho funkčného obdobia.

Kandidát opozície Uladzimir Hančaryk získal 15,39, populista Siarhej Hajdukovič 2,48 percenta.

Na voľbách sa zúčastnilo údajne 81 percent voličov. Už v tzv. predčasných voľbách, ktoré prebiehali od utorka do soboty, ich odhlasovalo 14,3 percenta.

Lukašenko včera pred novinármi uviedol, že „v týchto voľbách zvíťazil bieloruský ľud, a nie prezident“. „Mne by vyhovovala taká vlastenecká opozícia, ktorá by podporovala svoj ľud, a nie ho hanila,“ vyjadril sa o opozičných akciách. Varoval, že vypovie šéfa Pozorovateľskej a konzultačnej misie OBSE v Minsku Hansa-Georga Wiecka, pokiaľ „sa nebude zaoberať svojou prácou a bude naďalej financovať opozíciu“.

Prezident zopakoval, že je pripravený viesť s Európou dialóg. „Náš zahraničnopolitický kurz však zostane taký, aký bol, pretože ho podporil náš ľud. Tieto voľby sú toho svedectvom.“

Uladzimir Hančaryk výsledky volieb neuznal: „Žiadne voľby neboli… Môžeme hovoriť o jednoznačnej uzurpácii moci pomocou masových falzifikácií. Lukašenko si prisvojil časť našich hlasov.“

Vo volebných komisiách nesedel prakticky žiadny predstaviteľ opozície. Nezávislí pozorovatelia kritizujú predovšetkým nepriehľadnosť procesu sčítania, ale žiadne dôkazy o falzifikácii nemôžu predložiť. „Predsedovia komisií nami zhotovené kópie protokolov potvrdili len v siedmich miestnostiach. Našich pozorovateľov nepúšťali do komisií,“ uviedol koordinátor iniciatívy Nezávislé pozorovanie spolupracujúcej s OBSE Miečyslav Hryb.

„Z volebnej urny vysypali lístky priamo do vreca, vôbec nikto ich nezrátal. Potom podpísali protokol. Na protesty pozorovateľov nikto nereagoval. Nevieme, koľko lístkov v urne bolo, nevieme, koľko percent kto dostal,“ dodáva Siarhej Kalkalin, pozorovateľ v jednej z volebných miestností v Minsku.

Na kritiku podráždene reagovala predsedníčka Ústrednej volebnej komisie Lidzija Jarmošynová: „To je dezinformácia verejnosti. A ukazovať protokoly je právo, a nie povinnosť predsedu komisie.“ Jej tlačová konferencia prebiehala vo veľmi napätej atmosfére. Predsedníčka komisie, ktorú vymenoval Lukašenko do funkcie dekrétom v roku 1996 (podľa ústavy to prislúcha parlamentu), reagovala na väčšinu otázok podráždene po tom, čo jeden z novinárov položil otázku ohľadne jej legitimity a legitimity novozvoleného prezidenta, ak bude podpisovať záverečný protokol o výsledkoch volieb.

„Bohužiaľ, sme nútení konštatovať, že tieto voľby nezodpovedali medzinárodným štandardom demokratického sveta. Voľby síce boli čiastočne slobodné, ale neboli úplne spravodlivé,“ uviedol Kimmo Kiljunen, podpredseda Parlamentného zhromaždenia OBSE.

Celý pondelok protestovalo na Októbrovom námestí pred Ústrednou volebnou komisiou a neskôr na Námestí nezávislosti asi dvetisíc ľudí proti výsledkom volieb. I tak zviezli do Minska na konci minulého týždňa množstvo príslušníkov milície.

„Bieloruský národ v dôsledku sociálnej situácie starne a vymiera. Teraz nás však bude ešte o 500-tisíc menej. Veľa z nás emigruje,“ povedal sklamane jeden z aktivistov Mladej fronty, ktorý na námestí prestál celú noc.

Čo vytýka Bielorusku OBSE:

- „politický režim“, ktorý robí všetko, čo je v jeho moci, kvôli blokovaniu opozície,

- štruktúry výkonnej moci s rozšírenými právomocami, ktoré umožňujú arbitrážne zmeny vo volebných pravidlách,

- systém predčasného hlasovania, podľa ktorého môžu voliči začať hlasovať už v utorok. Systém nezaručuje dôkladnú kontrolu a vyvážené počítanie hlasov,

- zastrašovacia kampaň proti opozičným lídrom, miestnym pozorovateľom, nezávislým médiám a špinenie medzinárodných pozorovateľov,

- silne zaujaté štátom kontrolované médiá a cenzúra nezávislých novín a ďalších tlačených médií.

Čo naopak chváli:

- príznaky rozvoja pluralitnej občianskej spoločnosti,

- skutočnosť, že rozdrobená opozícia sa dokázala zjednotiť na jedinom kandidátovi a maximalizovať svoje šance na víťazstvo. (reuters)