Keď som nastúpil do divadla, bol som okamžite podozrivý. Z rasových dôvodov, samozrejme. Talent bol, ako to už býva, druhoradý! Skúmalo sa, či som Žid alebo Cigán. Niekto prisahal, že stretol moju mamu, a podľa jej tmavých kruhov pod očami tvrdil: "Je to jasné, nemôže byť pochýb!" Tak šli roky a jeden z tých "nepochybovačov" sa dostal na liečenie do Dudiniec. Pozval som ho teda na návštevu k nám domov. Ešte žil otec, spolu s mamou mu vystrojili občerstvenie ako sa patrí. Keď bol uprostred najlepšieho, prekvapil som ho otázkou:" Tak ako, vidíš otca aj mamu, som Žid, alebo Cigán?" Ústa zatvoril, poďakoval a porúčal sa! Môj pôvod sa vyjasnil a mal som pokoj.
Nie som sám, čo je v našej spoločnosti vystavený týmto očistným etnickým sprchám. Strážime a kádrujeme sa navzájom, aby sme sa presvedčili a získali istotu: "Veď aj tak je to Žid, alebo Cigán (doplňte si). Tak čo môžeš od neho čakať. Čuduješ sa, že má také názory?"
Byť považovaný za Cigána má aj svoje výhody. Vreckový zlodej - už mal v ruke moju peňaženku - spoznal ma, našťastie, a ospravedlnil sa so slovami: „Vy ste náš, vás predsa neokradnem, my Cigáni musíme držat spolu, nie?!" Mal pravdu, niekto predsa musí držať spolu, bez toho to nejde, aj zlodeji sú len ľudia!
Rinaldo Oláh, veľký huslista, mi raz povedal krásny zážitok. Sedel v nočnom bare, prisadol si k nemu nejaký hosť a oslovil ho: „ Pán Labuda, čo pijete?" Rinaldo, ktorý pije borovičku, aby mi neurobil hanbu (ako sám zdôraznil), nadúval sa až do rána francúzskym koňakom. Tak si ma vážil. Tomu sa hovorí obeta podoby! Vypil som si, a ani som o tom nevedel. Úžasne zdravé!
V Budapešti som dva mesiace filmoval, nikto neveril, že neviem po maďarsky. Niekedy som sa so svojím "nem" prípadne "igen" strafil, podľa potreby. V Turecku to isté. Tak neviem, čo som to vlastne za človeka, možno meňavka. Prispôsobím sa, a začnem zrazu vyzerať tak, že zapadnem do každého etnika. Mám vlastne štastie, že nie som vysoký, kučeravý s modrými očami, bol by som jasný. Nesmel by som urobiť hanbu svojej rase. Takto môžem lavírovať a blafovať až do konca.
Bože, ďakujem ti, že si ma takto obdaril!
Váš stĺpček
