Ankara však pochopila, že nie je v jej záujme mať martýra, ktorý na ňu svojou smrťou privolá povstanie v kurdskom regióne. Navyše si pripísala plusku vo vzťahu EÚ, keď odložila Öcalanovu popravu - dovtedy, kým Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu neprešetrí jeho odvolanie.
Turecko má zatiaľ príležitosť rozhodnúť o definitívnom odvolaní popravy tým, že zruší trest smrti. To je jedna z požiadaviek Bruselu na jediného kandidáta na vstup únie, ktorý nespĺňa kodanské politické kritéria. Trest smrti, ako aj protikurdské zákony zakazujúce vzdelávanie a vysielanie v kurdskom jazyku však majú v Ankare stále silných advokátov. A Öcalan ostáva tým neustále prehadzovaným horúcim zemiakom, ktorý bráni Ankare v integrácii do EÚ a doma spôsobuje problémy.
Odkedy Öcalan vydal výzvu svojim bojovníkom, aby sa zriekli ozbrojeného boja, PKK sa prakticky odmlčala - aspoň v Turecku. Boje sa preniesli do severného Iraku, kam ušlo približne 8000 členov PKK, keď táto skupina v septembri 1999 zložila zbrane. Ankara poskytuje NATO základne, z ktorých britské a americké stíhačky kontrolujú severný Irak - vďaka nim je toto prevažne kurdské územie mimo kontroly Saddáma Husajna. Za túto službu sú Ankare tolerované operácie v tejto oblasti. Desaťtisíc tu prítomných tureckých vojakov, ktorí sa navyše opierajú o podporu miestnych kurdských frakcií, tak môže pokračovať v ťažení proti PKK.
Napätie stúpa aj v tureckých kurdských regiónoch. Sľubovaná finančná injekcia na ich pozdvihnutie neprichádza a pokračuje zatýkanie členov kurdskej umiernenej strany HADEP. Öcalan, o ktorom si Ankara myslí, že má stále pod kontrolou celé kurdské hnutie, občas vyšle nejaký signál z väzenia prostredníctvom svojich advokátov. V januári varoval, že PKK obnoví boje, ak budú útoky proti nej pokračovať.
Turecko dostalo pozvánku do EÚ v roku 1999, no dnes zaostáva za východoeurópskymi kandidátmi a ešte ani nezačala plniť podmienky, ktoré v otázkach ľudských práv vyžaduje únia. Národný program prípravy na vstup do EÚ mal byť hotový už v decembri, no trojčlenná koalícia sa stále nevie dohodnúť, koľko z nátlaku Bruselu akceptovať. Nacionalistická Strana národnej akcie, ktorá skončila druhá vo voľbách aj vďaka sľubom, že nechá popraviť Öcalana, je kategoricky proti zrušeniu trestu smrti. Vplyvná armáda, zásluhou ktorej od roku 1960 padli už štyri vlády, je zasa proti zrušeniu zákazu vysielania a vzdelávania v kurdčine, ktoré by podľa nej podporilo separatizmus. Veľkou vecou je však už len to, že sa o doteraz tabuizovanej téme kultúrnej autonómie pre Kurdov aspoň začalo diskutovať.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
