Prečo máme radi sex? Čo je to za hlúpu otázku? Tu netreba nič vysvetľovať. Samozrejme, okrem toho, prečo je Jared Diamond taký idiot, lebo vymýšľa problémy tam, kde nie sú. Diamondovi rozhodne nechýba zmysel pre humor, lebo tieto vety napísal on sám v predtuche nechápavých reakcií na otázku v titule knihy. Veď mnohí z nás sa každodenne radi alebo dokonca s nadšením oddávame sexu bez toho, aby sme rozmýšľali prečo.

A pritom tých prečo je viac ako dosť: Ako sa stalo, že spomedzi 30 miliónov pozemských živočíšnych druhov je práve ľudská sexualita taká nenormálna? V prírode totiž len veľmi ťažko hľadáme paralely ľudskej obľuby „rekreačného sexu“ iba pre radosť, nie pre rozmnožovanie (výnimky, napríklad pri trpasličích šimpanzoch bonoboch, len potvrdzujú pravidlo). A prečo drvivá väčšina samičiek zostáva plodná až do smrti, zatiaľ čo ženy okolo päťdesiatky strácajú plodnosť? Prečo si napríklad živočíchy také tupé ako kravy uvedomujú vlastnú ovuláciu (obdobie mesačnej plodnosti), zatiaľ čo ženám druhu Homo sapiens je táto schopnosť odoprená? Prečo muži nedojčia, aj keď by mohli, lebo majú mliečne žľazy?

Diamond uznáva, že jeho odpovede na také spletité otázky musia byť niekedy špekulatívne. Pretože je však nielen vynikajúci fyziológ, ale aj pedagóg, než sa k svojim špekuláciám horko-ťažko dopracuje, prevedie čitateľa cez všemožné zákruty svojho myslenia. A čo je v literatúre podobného druhu zvlášť cenné, dôležitú rolu v tom hrajú aj jeho osobné skúsenosti, či už z pobytu na Novej Guinei, zo štúdia vtákov alebo z obdobia výchovy vlastných detí.

Originalitu Diamondovho prístupu môžeme ilustrovať na rozlúštení problému, prečo sa muži na celom svete venovali a na mnohých miestach ešte stále venujú lovu. Je to azda o obžive, ako sme si doteraz mysleli a ako si to dlho myslel aj autor? Nie. Vedci už zrátali, že ženy žijúce v kmeni získajú v prepočte viac kalórií ako lovci. Preto Diamond tvrdí, že úspešní lovci, ktorí sa občas dopracujú k väčšiemu úlovku (a vedia o tom tiež pekne rozprávať), ľahšie získajú priazeň mnohých žien a tým aj možnosť úspešnejšie šíriť svoje gény. Bluf?

A nie je to náhodou podobne aj v našich zemepisných šírkach? Symbolom úspešného lovu určite nie je stará škodovka a paneláková garsónka, aj keď vlastná a poctivo nadobudnutá. Ženy venujú priazeň skôr mužom, ktorí šoférujú mercedesy a obývajú veľké domy strážené kamerovým systémom (nebýva až také dôležité, ako sa k nim dopracovali).

Diamondova kniha nie je jednou z tisícok príručiek v duchu „ako na to“, a nenájdete v nej ani odhalené city ani telá (čo si nevšimli pracovníci istého supermarketu, keď Diamondovu knihu vystavili spolu s knihami so zjavne „červeným“ obsahom). Nájdete v nej však snahu pochopiť a poctivo vysvetliť, čo sa skrýva pod povrchom každodennosti, čo pulzuje v našich stále takých záhadných telách a prečo sme takými zvláštnymi, ale zaujímavými stvoreniami.

Najmä starších záujemcov o knihu však treba varovať, že čítanie o sexe v Diamondovom podaní môže byť príťažlivejšie ako jeho robenie. To nie je výčitka autorovi, skôr pokus prispieť k jeho obľúbenej metóde ilustrovať určité „veľké“ evolučné problémy na základe vlastných malých zážitkov.