Juhoafričanka Hestrie Cloetetová vyhrala výšku s obrovskou prevahou. Takto suverénne preskakovala latku od 190 cm po 206 cm. FOTO – REUTERS
Na 9. majstrovstvách sveta v Paríži neraz zvíťazili juniori, nostalgia za legendami, trojskokan Edwards sa rozlúčilKlasické tvrdenie, že v atletike vyhrá aspoň pravdepodobný víťaz, dostalo na 9. šampionáte olympijského športu číslo jeden viacero vážnych trhlín. Vôbec neprekážali, vyhĺbila ich totiž priebojná mlaď. Neraz ešte v juniorskom veku.
Prekvapení vyše práva
Marocký vytrvalec Jaouad Gharib síce do kategórie „ucháňov“ nepatrí. Má 31 rokov, na edmontonských MS 2001 bol na desiatke jedenásty (osobný rekord má priemerných 28:02,29 min.). Prvý maratón si cvične odbehol v tomto roku v Rotterdame (2:09:15 h). Druhý zvládol bravúrne, hoci mal tvoriť komparz. Krásnou scenériou z centra Paríža do Saint Denis dobehol víťazne za 2:08:38 h.
Prekvapenia tentoraz nepriviali len saharské vetry. Na víťazstvo talianskeho žrdkára Giuseppeho Gibilisca by tifosi nedali ani líru. Sympatické turecké dievčatko, Süreyya Ayhanová tutovou favoritkou nebola. Po triumfe na vlaňajšom európskom šampionáte v Mníchove však neprehrala, víťazila svojím sympatickým sólo štýlom, kade chodila. V konkurencii so Zadorožnou (Rus.), Mugovou (Keňa), Čeplakovou (Slovin.) peknú Turkyňu vo finiši senzačne zdolala „zboristka“ Tatiana Tomašovová (Rus.), ktorá behala na všetkých významných mítingoch, ale nič nevyhrala.
Zlatý list mladíkov
Juniorský výpočet senzácií môžeme začať hneď od prvého listu atletických štatistík. Na mužskej stovke skončil za víťazným Kimom Collinsom z exotického karibského ostrova Svätý Krištof a Nevis jeho sused z Trinidadu a Tobaga Darrel Brown. Ten oslávi devätnásť rokov 11. októbra. V semifinále zabehol vôbec najrýchlejší čas parížskeho šprintu 10,01 (juniorský svetový rekord).
Obe päťtisícky vyhrali osemnásťroční. Mužskú mladík slávneho mena Kipchoge (v tomto prípade ide o priezvisko, krstné meno je Eliud), ktorý sa narodil 5. novembra 1984. Akože inak, medzi horským národom Nandi. Majsterka sveta žien Etópčanka Tirušeh Dibabová mala osemnásť 1. júna a stala sa najmladšou šampiónkou v histórii majstrovstiev sveta.
Tesne cez dvadsať má zlatý z 10 000 m Kenenisa Bekele (Et.), ktorý bol na polovičnej trati tretí. Pokúšal sa o vytrvalostné double. V dvadsaťročnej histórii šampionátov by bolo prvé. Na olympiádach sa podobný kúsok vydaril Kolehmainenovi (1912), Nurmimu (1924), Zátopkovi (1952), Kucovi (1956), Virénovi (1972 i 1976) a Jifterovi (1980).
Zlatí Švédi majú tesne nad dvadsať
Vek vysokoškolských prvákov má roztopašná švédska viacbojárka Caroline Klüftová, superprekvapenie vlaňajšieho európskeho šampionátu v Mníchove. V Paríži bola v súboji s domácou Eunice Barberovou (vyhrala potom diaľku) pekelne sústredená, bláznovstvá začala stvárať až po posledných metroch záverečnej osemstovky. Vysoká (180 cm) rodáčka z Borasu od súťaže v Bavorsku iba vyhráva (vo viacboji, sčasti i v diaľke, v ktorej na MS nenastúpila). Jej trojskokanský krajan Christain Olsson z Göteborgu má iba o rok viac (21). Zrejme najväčší súčasný bežecký talent Šahín z Kataru (trucovite i mamonársky za milión dolárov vymenil pred šampionátom vlasť), ešte pred vyše mesiacom Keňan Stephen Cherono (nekvalifikoval sa na MS na domácom šampionáte) má dvadsaťjeden. Afroázijčan vyhral v strhujúcom boji stípl, na 5000 m neštartoval, hoci je na tejto trati jednotka. Práve on má v závere sezóny najväčšie šance atakovať svetový rekord.
Súmrak velikánov
Športový sviatok roka 2003 mal i nostalgickú stránku veci. Mnohé legendy končili za stupňom víťazov. Trojskokanský fenomén (svetový rekord 18,29, dvojnásobný majster sveta, olympijský víťaz zo Sydney), 37-ročný príklad férovosti Brit Jonathan Edwards sa lúčil úplne. Nemecká diaľkarka Dauteová ani nenastúpila, českému oštepárovi Janovi Železnému chýbali k medaile centimetre.
Na víťazstvo už nestačil dánsky osemstovkár s kenskými koreňmi Wilson Kipketer ani etiópsky vytrvalec Haile Gebrselassie. V kvalifikácii skončil kubánsky diaľkarský štvornásobný majster sveta Pedroso, v guli boli nevýrazní Američania Godina a Nelson. Šancu na výhru ako nikdy mal elegán z Namíbie, 35-ročný šprintér Frankie Fredericks. Na stovke sa šetril, dvojstovku pokazil.
Najmä na dvojstovke žien pôsobila unavene ukrajinská majsterka sveta na 100 m (2001) i 200 m (1997) Žanna Blocková, dvojnásobná žrdkárska šampiónka Dragilová (USA) nezachránila ani bronz pred nástupom dvadsiatničok (1. Feofanovová – Rus., 2. Beckerová – Nem., 3. Isinbajevová – Rus.). Úplne, už v semifinále, zlyhala prekážkarka na stovke, legendárna Gail Deversová, ktorá štartovala už na OH 1988 a o štyri roky v Barcelone vyhrala.
Najúspešnejší boli opäť Američania
Nestrnúca Slovinka z Jamajky Merlene Otteyová, so štrnástimi medailami absolútna rekordérka MS, pripomenula, že sa už iba prišla nadýchať atmosféry veľkých pretekov. Vôbec sa nedarilo bežkyniam Rumunke Szabóovej a Ruske Jegorovovej, ktoré skončili na 5000 m na 11., resp. 10. mieste.
Súťaž krajín vyhrali napriek nepriazni osudu (zranení a z formy šprintéri Greene a Montgomery, otáznik okolo dopingového podozrenia dvojnásobnej šprintérskej víťazky Kelli Whiteovej) Američania s desiatimi zlatými, Rusi napriek veľkej snahe dosiahli šesť. Tretia bola Etópia – 3 zlaté, štvrté senzačne Bielorusko s rovnakým počtom prvenstiev, ale menším nižších medailových umiestnení.
O Bielorusoch koloval chýr za chýrom. Michnevič vyhral guľu dva mesiace po vypršaní dopingového trestu, Jatčenková hodila najviac diskom, Tichon kladivom. Všetko v dopingovo rizikových disciplínach na anaboliká. Hovorilo sa, že kontrolné „prepadovky“, keď prišli do Minska, dostali odkaz: „Prepáčte, naši športovci trénujú niekde za Uralom.“
Do histórie chýbali štyri stotiny
Na majstrovstvách sveta posúvali hranice výkonov všetkých čias „len“ chodci – Ekvádorčan Pérez na 20 km za 1:17:21 h, Poliak Korzeniowski na 50 km za 3:36:03 h. V tejto disciplíne sa oficiálne evidujú najlepšie výkony sveta, nie rekordy (stane sa tak až 1. januára 2004). Úradnícky problém mal i veľmi praktický dosah. Za svetový rekord bola prémia 100-tisíc dolárov. Páni z Medzinárodnej asociácie atletických federácií si zachovali síce tvár precíz- nych byrokratov, ale ukázali sa ako ľudia. Obom sumu vyplatili za fair play vystupovanie.
Maročanovi Hichamovi El Guerroujovi unikol senzačný vstup do atletickej histórie o štyri stotiny sekundy. Kombináciu behov na 1500 m a 5000 vyhral iba legendárny Fín Paavo Nurmi na olympiáde 1924. Na 1500 m zvíťazil moslimský míliarsky génius, ako chcel. V pretekoch na 5000 m, ktoré majú úplne iné taktické princípy než 1500 m, nezvládol posledný meter. Suverénny Maročan nie je zvyknutý na tvrdé súboje. El Guerrouj sa zachoval ako grand. Víťazného mladíka Kipchogeho vyobímal a úctivo mu blahoželal. Keňan bol očividne v rozpakoch. Aj Hicham, ako mnoho ďalších parížskych velikánov, si zaslúži minimálne symbolickú cenu fair play.
