Na Hispaniole ležia dva štáty. Haiti, najchudobnejšia krajina oboch Amerík, a Dominikánska republika s priemerným príjmom šesťkrát vyšším než v Haiti. Návrat Jeana-Bertranda Aristida do prezidentského úradu by mohol ukončiť dlhý cyklus chudoby a násilia, pokiaľ však Haiti a USA pochopia lekciu z krušných dejín ostrova.

Európania karibské ostrovy kolonizovali, aby na nich pestovali cukrovú trstinu. Po zrušení otroctva bol predtým pôvabný ostrov schopný len ťažko uživiť populáciu, lebo pôda bola zničená nadmerným používaním a eróziou. Diktátorské režimy ako v Haiti, tak v Dominikánskej republike neboli schopné prilákať obchodníkov. Dominikánskej republike sa napriek násiliu, diktatúre a pravidelným inváziám z USA podarilo nedávno vydať sa na dvojstrannú cestu rozvoja, na cestu expandujúcej zdravotníckej starostlivosti a vzdelania a posunu k výnosnej výrobe a službám. Vďaka tomu sa z nej stala jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík.

V Haiti sa naopak chudoba prehlbovala. Amerika podporovala mnoho brutálnych diktátorov, ktorých ekonomický rozvoj nezaujímal. Po páde Duvalierovej diktatúry začala podporovať demokratizáciu, ale keď Spojené štáty zrušili mnoho ekonomických sankcií, došlo tu k novému násiliu, ktoré vyhnalo i tých drobných zahraničných investorov, ktorí do Haiti zavítali.

Jean-Bertrand Aristide, vodca haitskej chudoby, vyhral v roku 1990 prezidentské voľby, ale už o rok ho zvrhol vojenský puč. O tri roky neskôr sa vrátil k moci vďaka podpore amerického vojska. Amerika mu ale dovolila zostať v úrade len dva roky, odvolávajúc sa na to, že jeho úrad sa mal skončiť v roku 1996. Po päťročnej odmlke Aristide vlani v novembri prezidentské voľby opäť vyhral.

Navzdory jeho nepochybnej popularite na neho mnoho amerických konzervatívcov hľadí s veľkou dávkou nedôvery. Storočia poznamenané násilím a biedou by možno konečne mohli ustúpiť pokroku, pochopiteľne, len za predpokladu, že všetky kľúčové osoby sa povznesú nad spory. Aristide si uvedomuje, že svoj najväčší zápas zvádza s masovou chudobou. Pre tento boj sú potrebné obrovské investície, ktoré by umožnili vznik pracovných miest, a finančná pomoc Spojených štátov a OSN na znižovanie chorobnosti, negramotnosti a riešenie problémov životného prostredia. Haitská elita by Aristida nemala brať ako nepriateľa. Jeho masová popularita totiž nie je hrozbou pre jej bohatstvo, ale príležitosťou pre reformy.

Spojené štáty by mali pochopiť, že Haiti nie je schopné svoju biedu a ťažkosti zdolať vlastnými silami. Haiti naliehavo potrebuje finančnú podporu, aby deti mohli chodiť do školy a aby sa znížil výskyt tuberkulózy a AIDS. Aristide je po dlhom čase, a možno vôbec, prvý ozajstný ľudový vodca. Preto je dnes tá najlepšia príležitosť riešiť haitské neduhy pokojnou, účinnou a demokratickou cestou.

PRE SME - JEFFREY SACHS

(Autor je profesorom ekonómie a riaditeľom Centra pre medzinárodný rozvoj pri Harvardovej univzite)