III. Veľký a uhorský kráľ Karol I. Róbert zaviazali spoločne urobiť všetko pre mier, bezpečnosť a povznesenie svojich krajín. Rozlohou (533 620 kilometrov štvorcových) je Visegrád len o niečo menší než Francúzsko a má vyše 60 miliónov obyvateľov.
Spoločne do EÚ a NATO
Akú váhu má v európskom kontexte celkom viditeľné zoskupenie dnes už štyroch stredoeurópskych štátov? Ktorý z jeho ideálov sa už podarilo naplniť?
Pri hľadaní odpovede sa treba vrátiť k základom, na ktorých vzniklo. 15. februára 1991 ČSFR, Maďarsko a Poľsko podpísali Visegrádsku deklaráciu, v ktorej sa prihlásili k tradičným európskym hodnotám. Tri krajiny spojila snaha obmedziť postsovietsky vplyv v regióne a hlavne úsilie o spoločný vstup do euroatlantických štruktúr - Európskej únie a NATO. Vznik „trojky“ podporoval aj Západ, ktorý v nej videl stabilizačný prvok v strednej Európe.
Očakávania sa splnili aj napriek tomu, že od rozdelenia Česko-Slovenska v roku 1993 až do Mečiarovej porážky na jeseň 1998 fungovala spolupráca len čiastočne. Okrem zvláštneho prípadu Slovenska sa na smerovaní do Európy podľa visegrádskych kritérií negatívne nepodpísali ani výmeny elít v jednotlivých štátoch.
To naznačuje, že jednotlivé štáty dokázali ísť za spoločne vytýčenými cieľmi predovšetkým vďaka efektívnej práci doma a Visegrád je len nadstavbou. Nikto nespochybňuje, že užitočnou. Jej výhody vyzdvihovali v posledných týždňoch vo Švédsku, predsedníckej krajine EÚ, všetci premiéri V 4 a Göran Persson súhlasne prikyvoval. Podobne ako vlani britský premiér Tony Blair vo Varšave a nemecký kancelár Gerhard Schröder v Hnezdne.
Výhody a úskalia „voľnosti“
Múdre bolo rozhodnutie ponechať Visegrádskej štvorke voľnú štruktúru. Nie je to organizácia v pravom zmysle slova - chýba jej inštitucionálny rámec, V 4 nemá spoločné orgány. Kontrolou plnenia zmlúv a novými projektmi a problémami sa zaoberajú každoročné konferencie na najvyššej úrovni - premiéri aj prezidenti ich navštevujú oficiálne aj „bez kravát“. Podľa potreby sa stretávajú veľvyslanci a zástupcovia jednotlivých rezortných ministerstiev. Výnimkou vo voľnej štruktúre je Medzinárodný visegrádsky fond, ktorý má od minulého roku vlastný sekretariát a sídlo v Bratislave. Veľký záujem o granty je zatiaľ limitovaný výškou spoločného rozpočtu jeden milión eur.
Visegrád funguje ako voľná platforma, ktorá sa využíva vtedy, keď synergický efekt štyroch štátov môže priniesť lepšie výsledky ako jednotlivé riešenie problémov. Záujem Slovinska a Litvy o pripojenie k Visegrádu je tiež uznaním jeho kvalít. Skrytým rizikom voľného rámca je, že premiérom, ktorým sa vidí Visegrád zbytočný, nič nebráni ignorovať ho. (mch, čtk)
