„Na vyjednávanie sme nemali priestor. Stáli sme pred rozhodnutím - ber alebo nechaj tak,“ spomína Kvetoslava Steinlová, vedúca pracovnej skupiny Voľný pohyb tovaru. „Ani sme nespávali, niekedy sme boli v robote aj 32 hodín.“
Podobné noci zrejme čakajú aj slovenských podnikateľov. Hlavne malých a stredných. „Tí majú podľa mňa len málo poznatkov o tom, čo to pre nich bude znamenať,“ hovorí Jozef Rehuš z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. „Príčin je viac, od jazykových bariér cez technické a finančné problémy so získavaním informácií až po prístup - však to nejako dopadne.“ Tí, čo sa na konkurenciu nepripravia, na to doplatia. „Nebude výnimkou, keď pod tlakom konkurencie zaniknú niektoré tradičné výroby, či odvetvia.“
Slovenskí poľnohospodári majú tiež svoju achilovku. „Najväčšie ťažkosti majú bitúnky a porážkarne, z ktorých mnohé po vstupe skončia,“ hovorí Ján Šimunek, predseda Únie podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle.
Myslí si, že naše potravinárstvo je pripravené lepšie ako v iných kandidátskych krajinách. „Náš trh je dávno otvorený, takže so zahraničnou konkurenciou máme skúsenosti.“
Ani veľkých exportérov voľný pohyb tovaru nedesí. Európsky trh poznajú dôverne. „Trh s motorovými olejmi je dnes liberalizovaný a rozhoduje cena,“ hovorí Ľubomír Žitňan, hovorca Slovnaftu. „Konkurencie sa neobávame.“
Ale aj v únii je to tak, že čo platí dnes, nemusí platiť zajtra. Napríklad Nemci bez problémov vyvážali do Francúzska kotúčové píly. Až kým sa ňou Francúz vážne nezranil. „Nemci tvrdili, že na ich trhu je píla bežná a v návode je presne povedané, ako s ňou treba pracovať. Preto je chyba Francúza, že si návod neprečítal. Francúzi však povedali, že u nich nikto návody nečíta,“ hovorí Steinlová. Únia uznala, že Francúzi nemajú vo svojej povahe čítať návody a zaradila kotúčové píly na zoznam výrobkov, ktoré potrebujú certifikát.
