„Podnikateľ, ktorý doteraz dodával z Bratislavy do Košíc, bude teraz dodávať do Paríža, Londýna a bude mať jednotný trhový priestor bez akýchkoľvek obmedzení,“ vysvetľuje Kvetoslava Steinlová z Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, vedúca pracovnej skupiny Voľný pohyb tovaru. „Pre podnikateľskú sféru je to veľký zisk, pretože trhový priestor na presadenie výrobkov sa pre podnikateľa 90-násobne zväčší.“

Doteraz platilo, že keď chcel slovenský výrobca vyvážať do krajín únie, potreboval na to sprostredkovateľa, ktorý v jeho mene vydal vyhlásenie o zhode, teda, že výrobok vyhovuje európskym bezpečnostným normám. To bolo náročné a drahé. Po vstupe do únie to bude inak: „Ak je výrobca spôsobilý uviesť výrobok na trh jedného národného členského štátu únie, napríklad na Slovensku, tak ho môže uviesť na trh v Nemecku aj v Španielsku, bez dodatočného skúšania, overovania, bez akýchkoľvek ďalších prekážok,“ hovorí Juraj Knopp zo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

„To však zároveň znamená, že rovnako musí byť umožnený prístup zahraničných výrobkov na slovenský trh. Domácich výrobcov teda čaká ostrá konkurencia,“ dodáva Jozef Rehuš z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Dôležité pre výrobok bude, či je upravovaný smernicami tzv. nového prístupu a či sa vyrobil podľa harmonizovaných noriem. V prvom prípade mu až v 90 percentách stačí iba vyhlásenie o zhode.

Ak výrobca tieto harmonizované normy nepoužije, potom potrebuje zväčša nezávislú tretiu stranu. „Musí si vybrať jednu zo skúšobní, ktoré boli oznámené v úradnom vestníku európskych spoločenstiev,“ hovorí Steinlová.

Prvá kapitola kladie veľký dôraz na bezpečnosť výrobku. „Nehovoríme o kvalite, ale o bezpečnosti výrobkov. Podľa prvej kapitoly šijací stroj vôbec nemusí šiť, ale nesmiete si pri práci s ním prešiť ruku,“ dodáva Knopp.

Voľný pohyb tovaru neprinesie len výhody, ale aj riziká. O prácu prídu napríklad podnikatelia, ktorí pomáhali firmám z únie uviesť ich výrobky na náš trh. „Firmy ich už po vstupe nebudú potrebovať,“ hovorí Steinlová. Podľa nej sa to týka asi 50-tisíc fyzických alebo právnických osôb, ktoré sa teraz musia preorientovať na inú príbuznú činnosť, napríklad preklad návodov na použitie do slovenčiny.

Podľa Knoppa najväčší problém predstavuje dovoz z tretích krajín - textil či obuv z Číny, Thajska a Vietnamu. Doteraz museli prejsť detské topánky skúšobňou v Partizánskom. V únii to rieši až trh a dopyt spotrebiteľa. „Môj názor je, že v určitých tovaroch bude dohľad štátu nad dovozom slabší, lebo je slabší v Európskej únii. Druhá vec je, že sankcie trhového dozoru v únii sú vysoké a majú často fatálny vplyv na ekonomiku a existenciu výrobcov nebezpečných výrobkov,“ dodáva Knopp.

Prínosy

* neobmedzený pohyb tovaru vyrobeného u nás do krajín EÚ,

* zrušenie všetkých ciel na tovary dovážané z krajín EÚ,

* zavedenie Spoločného colného sadzobníka EÚ,

* odstránenie akýchkoľvek obchodných a technických bariér,

* zrušenie obmedzení pri dovoze tovaru v neobchodnom styku na osobnú spotrebu.

Riziká

* vyššia konkurencia zahraničných výrobkov,

* dovoz menej kvalitných výrobkov,

* zvýšené náklady na trhovú kontrolu výrobkov,

* nízka pripravenosť podnikovej sféry,

* pomalšie tempo vyrovnávania sa v oblasti konkurencieschopnosti

s krajinami EÚ,

* zvýšený dovoz výrobkov, na ktoré EÚ uplatňuje ochranné opatrenia.

(Podľa: Slovensko na ceste do EÚ, Kapitoly a súvislosti, J. Figeľ a M. Adamiš)