Pod širákom. FOTO - JOZEF RUSŇÁK, Nová Baňa

nosť, sama vulgárna, ich pustí skutočne ďaleko. Kto zastaví tieto nehanebnosti? Bývalý režim, ktorému nemôžete prísť ani na meno, by to s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bol zastavil.

J. ŠIPKOVSKÝ, Trnava

* Keď som vo svojej záhradke prichytil zlodeja, ktorý mi kradol zemiaky a zeleninu, videl som, ako v pote tváre usilovne „pracuje“. Spýtal som sa ho: „Poznáš hymnu príživníkov?“ Nepoznal. Vraj o takej nepočul. Nuž, zaspieval som mu ju: „Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. Chodiť do roboty, to sa nehodí. Štát podporu dáva, bruchá nám napcháva, takému zriadeniu patrí večná sláva!“ A ďalej som sa ho spýtal, ako je to možné, že taký mladý človek okráda starca, ktorý sa skutočne v pote tváre snaží niečo dopestovať. Mladý človek mi odpovedal: „Dnes je taká doba. Kradne sa všade, a na najvyšších miestach po miliónoch,“ povedal mi zlodej a uháňal preč. Nuž, kde je koreň hriechu, keď sa zlodejstvo tak rozmáha? Veď všetky ponovembrové vlády sa hlásia ku kresťanstvu! Teda ku Kristovmu učeniu a ten predsa hlásal, že ľudia si majú byť navzájom rovní, nemajú sa deliť na chudákov a boháčov.

MICHAL RAČKO, Liptovský Hrádok

* Väčšina svetských etických a mravných princípov u nás ešte vychádza z kresťanstva. Ale svet sa mení, čoraz viac ľudí si myslí, že dokáže vytvoriť lepšie spoločenské pravidlá, ako sú tie prirodzené, tie človeku dané. Manželstvo, vzťah medzi mužom a ženou, bol v našej magne charte povýšený na sviatosť. Na jeden z oporných stĺpov pozemského života. To preto, lebo jeho základným poslaním je práve uchovávanie života. Dávať ho na rovnakú úroveň, ako je vzťah dvoch ľudí rovnakého pohlavia, preto nemôžeme. Lebo by sme sa museli vzdať našej magny charty, lebo by sme prestali byť kresťanmi. Lebo by rodina stratila svoj základný zmysel. Prirodzene, nemôžeme si zatvárať oči pred tým, že dnešný, sekularizovaný svet sa na inštitút manželstva už pozerá trochu inak. Dôraz sa kladie na právnu stránku, jeho dominantnou úlohou sa stáva vytváranie fyzickej a psychickej pohody. Aj to je veľmi dôležité a určite môže existovať aj medzi partnermi rovnakého pohlavia. Lenže môže mať uchovávanie života menšiu hodnotu, ako je pohoda človeka? Nie je to záblesk konca civilizácie, nezačína sa tu degenerácia demokracie ako spoločenského systému? Manžel, otec, dcéra sa majú postupne meniť iba na obyčajných spolubývajúcich. Úloha matky sa má redukovať iba na technickú stránku plodenia detí, na niečo, ako je znášanie vajíčok? Ale tak to vraj chce moderný svet, preto sa tak urputne snaží pozbaviť rodinu jej výsostného postavenia, jej základného poslania - uchovávania života. Preto ju chce zrovnoprávniť so spolužitím dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Ale s tým nemôžeme súhlasiť. Naopak, ukazuje nám to, aká dôležitá je aj pre dnešný svet tá naša magna charta.