Svetovej konferencii OSN proti rasizmu sa v Durbane na poslednú chvíľu podarilo dosiahnuť kompromis. Jej účastníci však svojím správaním svetu predviedli viac rasizmu, xenofóbie a netolerancie ako všetky historické dokumenty a hodnotiace správy, ktoré počas minulého týždňa predniesli z hlavnej tribúny.

Konsenzus v Durbane chýbal od samého začiatku, lebo delegáti ním neplytvali ani na prípravnom zasadaní v júni v Ženeve. Tam sa na program dostali reparácie za transatlantické otroctvo a izraelská okupácia Palestíny. Obidve položky zostali nevyriešené až do piatku, keď sa oficiálne durbanská konferencia skončila. Ku kompromisu sa delegáti dopracovali až v sobotu v nadstavenom čase.

Západ verzus tretí svet

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Mary Robinsonová, ktorá konferencii predsedala, sa sporné body pokúsila preklenúť, alebo aspoň odložiť úvodným seminárom o rasizme. Nepodarilo sa. Priepasť medzi západnými sociologickými analýzami a rasistickými evanjeliami podľa Fidela Castra, Muamara Kaddáfího, islamských mulláhov a afroamerickej loby nikdy predtým nebola väčšia.

Podľa pozorovateľov tu išlo o dve rozdielne životné koncepcie: Západ uvažuje pragmaticky a konštruktívne, pričom sa pozerá do budúcnosti. Tretí svet naopak žije v zajatí klasického marxizmu a myslí v medziach nulových súčtov, prerozdeľovania bohatstva a rôznych Brandtových čiar, ktoré svet rozdeľujú na bohatý (belošský) sever a chudobný (černošský) juh.

Socialistickú priemernosť tretieho sveta nepochybne prezradili jeho priority. Odškodnenie za historicky premlčaný obchod s otrokmi a antisionistická agenda mohli byť len výrazom frustrácie Arabov a Afričanov z demokratického a prosperujúceho Západu, ktorý na Blízkom východe symbolizuje židovský štát.

Diktátori za ľudské práva

Pozoruhodná bola aj celosvetová starosť o blaho Palestínčanov. Dojímavá bola tým, že ju najhlučnejšie vyjadrili politici, ktorí ľudské práva a občianske slobody zásadne nerešpektujú ani doma. Menej dojímavé bolo ich odhodlanie bojovať za slobodu prostredníctvom medzinárodného terorizmu. Ten v kontexte blízkovýchodného konfliktu nezávislej Palestíne nastavuje hlavnú prekážku.

V Durbane sa arabské a islamské krajiny veľkodušne obmedzili na slovné invektívy. V predvečer konferencie proti rasizmu, xenofóbii a netolerancii mesto zaplavili protižidovskými pamfletmi. Vyvrcholením mala byť ich verzia záverečnej deklarácie. Holokaust v nej označili za ‘židovskú lož‘, sionizmus prirovnali k apartheidu a Izrael ‘usvedčili‘ z genocídy na okupovaných palestínskych územiach.

Západné médiá, ako britský denník The Times, si nemohli nev-šimnúť, že v deklarácii chýbala akákoľvek zmienka o čínskej diskriminácii v Tibete, novodobom otroctve v Sudáne, stredovekej diktatúre Talibanu v Afganistane či o dvestopäťdesiatich miliónoch ‘nedotknuteľných‘, ktorí žijú v spoločenskom suteréne Indie.

Otrocké grotesky

Militantný arabský slovník si vzapätí osvojili aj africké krajiny. Bývalé koloniálne mocnosti po stopäťdesiatich rokoch požiadali o ospravedlnenie a materiálne odškodnenie za otroctvo. Diskutabilné žiadosti nevyhnutne sprevádzali grotesky. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell sa správne opýtal, či by ako Afroameričan a súčasne člen americkej vlády mal reparácie zaplatiť, alebo dostať. Hosťujúcej Južnej Afrike sa jej vlastná žiadosť vrátila na stôl ako bumerang, keď ju o odškodnenie za nezákonnú okupáciu v rokoch 1948 - 1990 požiadala susedná Namíbia.

Neuspokojivý kompromis

Konečné riešenie, ktoré sa v tejto otázke rovnako ako v kauze Izrael verzus Palestínčania podarilo dosiahnuť v sobotu, bolo také kompromisné, že okrem byrokratov z OSN uspokojilo málokoho.

Záverečná deklarácia Izrael odsudzuje len nepriamo. Ospravedlnenie za otroctvo je formulované tak, aby v budúcnosti nespustilo lavínu individuálnych súdnych procesov. Kto od dokumentu očakával katarktický účinok, sa ho nedočkal.

Konferencia napriek tomu priniesla pozitíva. Izrael sa po Clintonovom kľučkovaní medzi Arafatom a Barakom konečne dozvedel, na čej strane stoja Spojené štáty. Neochotne sa v tomto ohľade vyfarbila aj Európska únia. Ak Západ naozaj stojí za pluralitnou demokraciou a ekonomickým liberalizmom, tak na Blízkom východe môže stáť len za Izraelom.

Viac západnej skepsy sa po durbanskej konferencii týka OSN a jej budúcej úlohy vo svete. Ukázalo sa, že pompézne konferencie pod záštitou tejto organizácie poskytujú bezplatné fórum a mediálnu pozornosť nevoleným politikom na úkor volených. Čo je horšie, stávajú sa živými symbolmi všetkého, proti čomu oficiálne bojujú.

PRE SME -

ROMAN LIPTÁK, Pretória