BRATISLAVA – Celé leto upozorňoval hydrometeorologický ústav, že hrozí ozónový smog. Najčastejšie sa upozornenia týkali Prešovského okresu, kde vysoké koncentrácie ozónu namerali na Štrbskom Plese. Koncentrácie ozónu však prekročili svoju výška aj v Bratislave, Ružomberku a Trnavskom kraji.
Posledné upozornenie zverejnil ústav v stredu, predpokladá sa, že by ho mohol cez víkend odvolať, ak sa v nedeľu konečne ochladí. Smog z prízemného ozónu vzniká práve pre príliš teplé počasie, keď ozón reaguje s oxidmi dusíka z výfukových plynov.
„Na Zemi sú dva druhy ozónu. Stratosférický, vo výške asi 26 kilometrov nad zemou, apsorbuje UV žiarenie – čím je ho viac, tým je to pre nás lepšie. Potom je tu ozón prízemný, troposférický, ktorý má vysoké oxidačné vlastnosti a škodí ľuďom aj rastlinám,“ hovorí Ladislav Ronchetti, vedúci odboru kvality ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Prípustná jednohodinová koncentrácia prízemného ozónu je u nás 180 mikrogramov na meter kubický. Ak je ozónu viac, ústav upozorňuje, že môže nastať smogová situácia. Ak je ozónu viac ako 240 mikrogramov, vysiela ústav varovný signál, že smogová situácia už nastala. Toto leto sa tak stalo v Bratislave a na Štrbskom Plese.
Najteplejšie leto bolo od roku 1871, keď sa u nás začalo s meraniami teplôt. Klimatológovia predpokladajú, že do roku 2075 sa priemerná teplota na Slovensku zvýši o štyri stupne. Podľa Ronchettiho môžeme pri takomto vývoji počasia predpokladať aj opakovanie smogových situácií.
Smogové situácie tiež môžu byť dve – smogom sú samotné oxidy dusíka, napríklad z výfukových plynov áut, a potom ozónový smog. Brániť sa mu dá znížením oxidov dusíka z výfukových plynov, čo zabezpečujú katalyzátory, a ďalšou obranou je už len znižovanie teploty ovzdušia. (haj)
