"Najmä v rodinách, kde majú prváčika, by rodičia nemali zabúdať na prejavy uznania a radosti," konštatovala v rozhovore pre TASR psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Záujem o školu by mali prejavovať obidvaja rodičia. Učenie a pomoc s domácimi úlohami by však mali zostať na trpezlivejšom z nich, zdôraznila. Príprava do školy by mala prebiehať v pokoji a bez zbytočného náhlenia. "Ak sa s dieťaťom učíme, nemali by sme pritom vykonávať inú činnosť ako varenie či riešenie pracovných záležitostí," upozornila Smiková. Pri učení by mal rodič predvídať chyby dieťaťa a upozorniť ho na ne, nie počkať a potom mu dať prepisovať celú stranu. Podľa Smikovej netreba zabúdať, že hra zostáva pre dieťa dominantnou činnosťou, preto mu ju netreba zakazovať, alebo ho v nej obmedzovať.

Netreba zabúdať, že dieťa sa dokáže intenzívne sústrediť najviac 10 minút. Príprava do školy by preto nemala trvať dlho, dôležité je striedať jednotlivé činnosti a meniť polohu pri učení. Dieťa by malo mať na prípravu do školy vlastný priestor. Dobré je, keď je to bez výhľadu na ulicu, ktorá by odvádzala pozornosť od plnenia školských povinností.

Jednou zo zásad ako nevyvolať v deťoch strach či odpor ku škole, je nevyhrážať sa ňou. Podľa Smikovej by si rodičia mali odpustiť vety typu: "V škole ťa dajú do laty a naučia ťa poriadku." Rodičia by tiež nemali zabúdať, že známky nie vždy zodpovedajú skutočnosti, a preto by im nemali prikladať nadmerný význam.