Korčok obsadil trináste miesto).
Kysučan Tichý bol napodiv spokojný. „Majstrovstvá sveta sú v mojej kariére krutým paradoxom. Štartoval som na troch. Vo vrcholnej chôdzi sa pohybujem deväť rokov. Rozhodcovia ma diskvalifikovali trikrát, vždy na svetovom šampionáte.“
Atlét, ktorý zo Slovákov prvý splnil limit na Paríž, už vlani na Svetovom pohári skončil ôsmy časom tesne nad 3:55 h, v tomto roku na 50 km nesúťažil. Poloprofesionál reprezentujúci bratislavskú Sláviu UK berie z centra akademického športu skôr symbolickú podporu. Pracuje v Kysuckom Novom Meste ako pomocný robotník v stavebnej firme. Privyrába si behmi, v tomto roku dokonca bežal i maratón. „Firma mi absolútne vychádza v ústrety, teda veľa zo mňa nemá. Nenarobím sa ako ostatní. “
Tretia diskvalifikácia, nie je to veľa? „Je to smola. Prvú kartu som videl tuším už na piatom kilometri. Spomaľoval som, rozhodcovia si ma zapamätali. Spočiatku robili z pretekárskeho poľa sito, akoby riedili ,pelotón‘ pre skupinu najlepších. Niekto napísal, že tretia diskvalifikácia bude znamenať pre Tichého diskvalifikáciu vo veľkom športe. Určite nekončím, hoci neviem, ako dnešok ovplyvní dôveru vo mňa. Ak však dosiahnem aténsky limit, účasť na OH si asi zaslúžim. Ak nie, tiež sa nič nedeje. Športujem pre radosť a chcem zabezpečiť rodinu. Mám dobrú ženu, pekný byt, zlaté deti. Som šťastný človek,“ hovoril 34-ročný pretekár.
Peter Korčok z banskobystrickej Dukly naznačil oveľa väčšie ambície. Bol tretím Slovákom, ktorý v Paríži skončil trinásty (predtým Charfreitag a Haborák). „Mohlo to byť lepšie. Pred štartom by som umiestnenie bral všetkými desiatimi. Na trati to dlho vyzeralo lepšie. Špička nasadila pekelné tempo. Zdržal som sa neuváženého naháňania sa. Išlo sa mi skvele. Bol som si istý, že zapochodujem osobný rekord (pod 3:52:49 h - pozn. red.). Po 30. kilometri ma začal bolieť žalúdok. Zvoľnil som, aby som došiel a príliš nestratil.“
Dvadsaťdeväťročný atlét sa dostáva do veku, v ktorom by mal začať zúročovať skúsenosti i odtrénované kilometre. „Tento rok už pôjdem len preteky na kratších vzdialenostiach. Olympijský limit si dávam ako povinnosť. Chcem však čosi viac. Niekedy začiatkom jari si vytypujem preteky, na ktorých skúsim dosiahnuť špičkový čas. Aby som vedel, čo vlastne vo mne skutočne je, čo som schopný. Pôjdem naplno aj za cenu možného nedokončenia trate. Túžim po veľkom čase, ktorý by mi dodal sebavedomie.“
