Pohrebný sprievod chlapcov z kosovského Goraždevaca sprevádzala eskorta. Umiernení albánski politici sa na ňom neobjavili. FOTO – ČTK/AP
Pred dvoma týždňami neznámi útočníci zavraždili tri kúpajúce sa srbské deti z kosovskej dediny Goraždevac. Srb postrelený na rybačke neďaleko Prištiny v tom čase podľahol zraneniam a obyvatelia srbských enkláv sa vydali na trestné akcie do albánskych dedín. V sobotu zranili granáty dve 15-ročné dievčatá v juhosrbskom meste Preševo neďaleko kosovských hraníc. Útoky pripisujú albánskym extrémistom.
Hra na dobrých a zlých, aká sa na Balkáne tesne po období vojen hrala, sa za štyri roky zmenila na neprehľadnú a mediálne nepríťažlivú zmes menších výbuchov a vrážd sprevádzanú mlčaním vonkajšieho sveta. Jednoliaty obraz Kosova zložený z Albáncov – obetí a Srbov – mučiteľov sa rozpadá. Dôkazy zlyhania medzinárodnej komunity v Kosove sa množia a bezpečnostná situácia v oblasti sa stáva neúnosnou.
Belehrad reagoval na útok v Goraždevaci kritikou civilnej správy OSN v Kosove a vyhlásil: „Srbi, musíme sa brániť!“ Dal tým nádej všetkým, ktorí by v Kosove opäť radi videli srbské jednotky.
V OSN prebehla mimoriadna schôdza, na ktorej podľa informácií slovenskej ambasády v Belehrade jej účastníci kosovský teror odsúdili, ale bezo zmeny potvrdili doterajšiu stratégiu OSN pre Kosovo. Do Kosova pricestoval špeciálny prokurátor OSN na vyšetrenie goraždevackých vrážd.
Postoj medzinárodného spoločenstva voči albánskym extrémistom v Kosove sa však pozvoľna mení. „Posledný rok a pol sa začína obracať proti ľuďom z Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) a zvlášť starej garde veliteľov. Od tvrdenia, že albánski civilisti boli obeťami, sa neustupuje. Postoj k Albáncom sa však začal diferencovať,“ povedal expert na Balkán z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov Filip Tesař.
Vražda z Goraždevaca nesie rovnaké posolstvo, na aké doplatili v 90. rokoch tisíce Albáncov. Teraz sa situácia otočila a okolo 140-tisíc Srbov, ktorí v Kosove ostali, číta staronový signál: „Odíďte, chceme čisté Kosovo!“
V množiacich sa útokoch však umierajú Srbi aj Albánci. Ak je cieľom teroristov len nezávislé, etnicky čisté Kosovo, ostáva otázka, kto a prečo vyráža na trestné akcie na obyvateľov južného Srbska.
Vrahmi detí z Goraždevaca mohli byť ľudia blízki veliteľom UCK, ktorí mali práve neďaleko Goraždevaca za vojny svoj hlavný stan. Niektoré z útokov možno ani nemajú politický kontext. „Dosť dobre to môžu byť aj nejakí frustrovaní bývalí bojovníci bez práce alebo vybavovanie obchodných sporov,“ hovorí politológ Tesař.
Kosovo najbližších piatich rokov ostáva súčasťou Srbska a ekonomicky závislým protektorátom v rukách doteraz neúspešnej medzinárodnej komunity. Tá bude musieť ustriehnuť správnu chvíľu na odovzdanie správy kompetentným, od krvavej minulosti nezávislým miestnym – tých je však zatiaľ pramálo.
Objavujú sa hlasy, že bezpečnostná situácia v Kosove ostane neriešiteľná, kým nezmiznú napojenia extrémistov na oficiálnych kosovských regionálnych vodcov. Ako dôslední pacifisti zatiaľ pôsobia len prezident Ibrahim Rugova a jeho ľudia. Ani albánski pacifisti sa však neodvážili pripojiť k pohrebnému sprievodu za rakvami obetí z Goraždevaca, píše server Transitions Online.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
