Filipínski astronómovia pozorujú na monitore obrázok Marsu v počítačovej projekcii na hvezdárni v Manile. FOTO - REUTERS
„Pozorovania robíme od pondelka do štvrtka, večer je tu aj 120 ľudí. Toľko ľudí tu bolo naposledy v roku 1997, keď sa dala pozorovať Haleova-Boppova kométa,“ hovorí Jaroslav Vaňa z hvezdárne v Žiari nad Hronom.
„Bolo tu asi päťsto ľudí, boli nadšení. Videli sme škvrnu na južnej pologuli aj polárnu čiapočku,“ hovorí o utorkovej noci astronómka Katarína Maštenová, ktorá pozoruje Mars s Bratislavčanmi na nábreží Dunaja.
Približujúci sa Mars okrem biznisu a veľkej zábavy vo svete vyvolal aj obavy. Hlavne ázijskí astrológovia predpokladali katastrofy. Mali sa odohrať najmä na Blízkom východe, Iraku a Afganistane.
Niekoľko hodín predtým, ako si boli Mars a Zem najbližšie, ušliapal dav v indickom meste Násik 39 ľudí. Miestni „odborníci“ to dávali do súvislosti s výnimočným nebeským znamením.
Do nemeckých hvezdární volali vystrašení dôchodcovia, ktorí nezvyčajné oranžové svetlo označili za UFO. Niekoľko ľudí videlo pri Marse zvláštne objekty.
Vedecký svet bol nadšený z fotografií Marsu pochádzajúcich z Hubbleovho teleskopu. „Sú to veľkolepé detaily,“ komentoval fotografie Michael Wolff z vesmírneho inštitútu v coloradskom Boulderi.
Mars svieti na nočnej oblohe ako najjasnejšia hviezda zo všetkých, ďalekohľadom so 100-násobným zväčšením sa dajú vidieť polárne čiapočky. Bežný lovecký s 12-násobným zväčšením na to však nestačí.
Mars na našej oblohe vychádza na juhovýchode po ôsmej hodine večer, postupuje stále vyššie nad obzor, posúva sa doprava, na západ. „Kulminuje, teda najvyššie sa dostane okolo jednej hodiny po polnoci,“ hovorí Vaňa. (haj, čtk)
