Pochádzam z kraja, kde bolo ešte za bývalej federácie najviac slnečných dní. Slnko svieti len tak praští, dlho, prenikavo. Niekedy cez obed sa nedalo vyjsť z domu, tak pálilo. Všetci sme čakali na dážď ako na spasenie. Starí ľudia vravievali, že tu žije veľa kuriev, preto tá suchota. Vzácna sebareflexia. Aj z týchto dôvodov som sa z kraja pobral v pevnej viere, že nájdem kút, kde ich bude menej. To som ešte nevedel, že kurvy sú pod slnkom rovnomerne roztrúsené.
A na tejto ceste som sa dostal aj do Afriky, exotickej krajiny plnej slnka a čierných ľudí. Keď sme vystúpili z lietadla v Harrare, republika Zimbabwe, môj kolega Ibrahim Maiga po prvom dotyku s rodnou zemou zašomral: "Ozvali sa vredy, neklamný znak, že som doma." Uznajte, vrúcny vzťah k domovine, spojený s bolesťou! Vystúpil s nami ako menšina a plynule sa zaradil do väčšiny. Krajania oňho ani nezakopli, takých tam je! Začalo mu to vadiť, zvyknutý zo Slovenska, že je čierna bača a tu takých čierna bača státisíce.
Predstavte si Bratislavu plnú čierna bača! Všade v obchodoch, na ulici, v nemocnici aj vo výkladoch. A keď ešte večer o šiestej zapadne slnko (tu zapadá celý rok rovnako), nastáva taká tma, že nehodno vyjsť na ulicu, ak nemáte belostné biele zuby, ako tamojšia väčšina. Preto sa černosi tak usmievajú! Nie preto, že by mali bohvieakú náladu, ale aby si potme videli pod nohy a nezakopli! Keď náhodou vypadne elektrina, mesto sa premení na húf svätojánskych mušiek, hemžiacich sa sem a tam.
Menšina to má ťažké aj cez deň. Videl som karambol: evidentne bol na vine čierny motorkár, ale polícia spolu so svedkami mala iný názor. Ja - menšina doslova a dopísmena - som bol radšej ticho. Biely zbabelec uprostred čierneho mora!
Viktóriine vodopády - zázrak prírody podľa Livingstona, objaviteľa, anjeli z neba sa sem chodia ovlažiť a lietajú ako doma na nebi. Videl som aj folklór. Z miestnej dopravy vystúpili s igelitkami unavení divosi v civile. A potom sa už celý večer ozývalo pravé a nefalšované zavýjanie divokého kmeňa (myslím, že niekoho aj naoko zožrali).
Tak takto je to s Afrikou z môjho pohľadu. Prečo som sa rozpísal o Afrike? Posledné letá u nás nám ju začínajú pripomínať, tak aby sme vedeli, do čoho ideme. Náš folklór je na Afriku už dávno pripravený. Som ochotný pre úspech Slovenska sa dať aj naoko zožrať. Viac nemôžem urobiť!
Váš stĺpček
