Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) dostal ďalšiu ranu. Je ňou záverečná správa o havárii raketoplánu Columbia, ktorú včera zverejnila nezávislá vyšetrovacia komisia. Tá dospela k záveru, že hlavnú zodpovednosť za katastrofu nesie práve NASA.
Úrad pre letectvo a vesmír funguje podľa komisie príliš zle na to, aby dokázal zaujať správny postoj k problému, ktorý vo februári vznikol. Najzávažnejšou chybou bolo nesprávne posúdenie viacerých varovaní inžinierov upozorňujúcich na rozsah škôd spôsobených pri štarte. Kým odborníci navrhovali zistiť skutočný stav ešte na obežnej dráhe, vedenie NASA tieto návrhy odmietlo, pretože by skomplikovali let.
Správa má dve časti. V časti o technických príčinách katastrofy nepriniesla nič nové. Konštatuje už dva mesiace známy fakt, že katastrofu spustilo odlomenie takmer 700-gramového kusu izolačnej peny z vonkajšej nádrže v počiatočnej fáze letu. Ten poškodil tepelnú izoláciu ľavého krídla, čo pri návrate na zem spôsobilo v atmosfére pri teplote 2-tisíc stupňov Celzia rozlomenie celého raketoplánu.
Vážnejšia je druhá časť textu. Tá je podľa komisie „priama a otvorená“ a môže spustiť v NASA lavínu.
Vyšetrovatelia uvádzajú, že chybná je celá organizácia práce úradu, systém vnútornej komunikácie, ako i celková kultúra jeho pôsobenia.
Roger Launius z Národného múzea vzduchu a vesmíru v minulosti pre NASA pracoval a záver komisie potvrdzuje. Hovorí, že pena odpadávala z raketoplánov už roky. „Namiesto, aby povedali: Ó, Bože, musíme ten problém vyriešiť, oni si mysleli, že to nie je vážne a jednoducho na to kašľali,“ povedal pre BBC. „Táto samoľúbosť musí zmiznúť.“
John Logsden, riaditeľ Inštitútu pre vesmírnu politiku na Univerzite Georgea Washingtona a zároveň člen komisie si zasa myslí, že NASA sa vôbec nepoučila z predošlých nešťastí: „Je rovnako neopatrná ako predtým. A to treba zmeniť.“
Či sa tak stane, nie je v tejto chvíli jasné. Komisia však navrhla opatrenia, ktoré by mala NASA uviesť do života. Vyžiada si to zvýšené výdavky. Senátorka Barbara Mikulskiová, ktorá je najvýznamnejšou odborníčkou na finančné otázky súvisiace s vesmírnym programom, včera pre denník Washington Post povedala, že požiada Kongres o ďalšie peniaze, no zároveň bude trvať na vytvorení nezávislej skupiny, ktorá by mala dohliadnuť na uplatňovanie nových opatrení. „Nestačí len urobiť bu-bu-bu, musíme to kontrolovať.“
K prvým zmenám by malo dôjsť už do marca budúceho roku. Vtedy je naplánované obnovenie letov raketoplánov. Odborníci však tento termín pokladajú za príliš smelý. Argumentujú haváriou Challengera v roku 1986, po ktorej raketoplány nelietali takmer tri roky. A vtedajšie vyšetrovanie ani zďaleka neprinieslo takú búrku ako včerajšia správa.
MARIAN MAJER
