Čo zalepí švédsky premiér Göran Persson do obálky v referende, je jasné. Ako však zahlasujú voliči? FOTO - TASR/AP
Kým v nových členských krajinách Európskej únie sa o eure uvažuje spôsobom, kedy sa k nemu pripojiť, vo Švédsku, ale aj vo Veľkej Británii sa rieši dilema či vôbec. V Dánsku, tretej krajine EÚ, ktorá nie je členom menovej únie, túto otázku vyriešili v roku 2000 v referende odpoveďou nie. Najzaujímavejšia situácia je teraz vo Švédsku, kde bude referendum o zavedení eura už 14. septembra. A zatiaľ to vyzerá na ,,nie“.
Presvedčiť Švédov, aby sa vzdali svojej koruny a osvojili si euro, sa teraz javí zrejme sociálnodemokratickému premiérovi Göranovi Perssonovi ako priťažká úloha. V decembri to bol pritom on, kto sa rozhodol vyhlásiť referendum. Odvtedy sa mu však príliš nedarí - podporu nemá ani vo svojej strane, ani vo vládnej koalícii, socialistom nepomáhajú ani odbory. Prieskumy dlhodobo ukazujú prevahu euroskeptikov.
V Škandinávii rozhodnutia obmedzujúce suverenitu národných štátov berú ich obyvatelia skutočne osudovo a skôr skepticky. Hlasovanie o pristúpení k Európskej únii odobrili Švédi v roku 1994 len tesnou väčšinou.
Spoločná mena to v krajine, kde má silnú tradíciu idea neutrality (ktorá je o nezávislom rozhodovaní), nemá ľahké.
Nezávislosť sa vo Švédsku vníma oveľa silnejšie ako v južnej či východnej Európe. A Európska únia do kampane vôbec nevstupuje - na rozdiel od referend o pristúpení k EÚ v kandidátskych krajinách. Švédi slušne, ale jasne ľuďom v Bruseli povedali, aby zostali doma a oni si vybavia všetko sami medzi sebou.
Čím teda argumentuje premiér Persson a zástancovia eura z pravicových strán (táto otázka úplne rozbila tradičné politické spojenectvá a zoradila k sebe inokedy nezmieriteľných súperov), keď sa Švédom snaží vysvetliť výhody členstva v menovej únii?
„Spoločná mena rozvíja obchod, a tým aj nové možnosti pre pracovné príležitosti a sociálne zabezpečenie,“ tvrdí Persson a stále viac zdôrazňuje, že Švédsku by neprospelo polovičné členstvo v Európskej únii, ak chce výraznejšie ovplyvňovať jej rozhodovanie.
„Dúfam, že sa nebudeme voličom snažiť povedať, že v prípade, že euro odmietneme, budeme si môcť robiť všetko, čo chceme, a od okolitého sveta budeme úplne nezávislí,“ povedal šéf Kresťanských demokratov Alf Svensson.
Odporcovia, kam sa radia postkomunisti, zelení, konzervatívni pravičiari, ale aj populárny minister priemyslu Leif Pagrotsky, varujú nielen pred stratou suverenity, ale aj nárastom inflácie a poklesom zamestnanosti. Konzervatívni ekonómovia upozorňujú, že slabý kurz koruny pomohol vývozu rozhodujúcich koncernov ako Ericsson, Electrolux a Volvo.
Posledný prieskum
odporcovia 53 percent
prívrženci 43 percent
