FOTO SME - PAVOL MAJER
„Viem si predstaviť, prečo ma pán Dzurinda dal na zoznam. Dvakrát v živote som sa s pánom Pittnerom verejne zrazil v médiách,“ tvrdí Žiak.Pred pár týždňami bol označený za člena „skupinky“, ktorá podľa premiéra Dzurindu škodí štátu, SIS a SDKÚ. Podľa informácií SME jeho meno premiér spomenul vo svojej výpovedi na prokuratúre spolu s menom šéfa NBÚ Jána Mojžiša.
Narodil sa v Bratislave v roku 1959. Vyštudoval estetiku a umenovedu. Prvú básnickú zbierku vydal v roku 1982, po nej ešte deväť kníh. O mesiac vyjdú jeho pamäti. V novembri 1989 zakladal Verejnosť proti násiliu, bol hovorcom a členom Koordinačného výboru VPN. Radil prezidentovi Václavovi Havlovi a predsedovi vlády Jozefovi Moravčíkovi. V roku 1992 bol až do rozpadu federácie vedúcim kancelárie prezidenta ČSFR v Bratislave. V roku 1995 odišiel do súkromného sektora, je predsedom Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Na otázky denníka SME odpovedá MILOŠ ŽIAK.
V čom ste radili predsedovi vlády Moravčíkovi?
„Moravčík v tom čase hľadal geopolitickú definíciu priestoru. Bola to prvá koaličná vláda, kde bolo KDH, SDĽ spolu s DU. Kukan bol ministrom zahraničných vecí, ministrom vnútra bol Ladislav Pittner. Napísal som dlhú analýzu, kde sme s kolegom Pavlom Kárászom z ekonomického ústavu prvýkrát upozornili na to, že Slovensko môže byť obtečené. Mečiar priniesol víziu, že Západ nemá Slovensko ako obísť, ale my sme ukázali, že je tu tzv. severná a južná cesta, ktorá sa neskôr začala realizovať – keď sa Mečiar vrátil k moci. Vtedy tomu nikto neprikladal význam. Premiér mi povedal, že je pochopiteľné, že ako Žid som citlivý na niektoré veci. Neskôr ma Mečiar spolu s ďalšími intelektuálmi vyzýval, aby sme zložili prísahu vernosti Slovenskej republike.“
Ako ste odišli do súkromného sektora?
„Nebolo to ľahké. Ľudia, čo sa obchodu venovali od roku 1990, mali predomnou náskok. Vstupoval som tam vtedy, keď už boli definované vzťahy. Vzápätí prišla mečiarovská privatizácia, ja som sa nikdy na žiadnej nezúčastnil a ani som nemal projekt so štátom.“
V čom ste podnikali?
„Na začiatku som bol normálnym zamestnancom, pracoval som vo firmách, vedel som po anglicky, zúčastňoval som sa na rokovaniach, pomáhal pri tlmočení. Tak som získal know-how. Pochopil som, o čom je obchodovanie. Potom som začal premýšľať o vlastnej ceste. V roku 1999 ma oslovil pražský fond CDA, ktorý vytvoril americký penzijný fond, EBRD a CAIB. Hľadali firmy, ktoré sa dali kúpiť. Boli to tzv. rizikové fondy, rizikový kapitál. V skratke povedané – niekto vonku má záujem o podnikanie v strednej Európe a chce kúpiť nejakú firmu. Hľadal sa spôsob kúpiť tú firmu skôr, ako na to ten vonku príde, skonsolidovať ju a drahšie mu ju predať.“
Čo robíte dnes?
„Som v predstavenstve VSP Tatry, ktorú kúpila Deutsche bank s izraelskou skupinou Kardan. Je to správca najväčšieho doplnkového dôchodkového fondu.“
Je to typ podnikania, do ktorého nevkladáte žiadny vlastný kapitál. Keď neuspejete, nemáte žiadne straty, nie?
„Najväčšou stratou je, že utrpí vaše meno. Je to vec dôveryhodnosti človeka. Keď zlyháte raz, nič sa nestane, keď dvakrát, už je to zlé.“
Potrebujete veľa informácií, možno potrebujete prvý vedieť čo, kde a ako.
„Presne tak. Je to práca s informáciami, schopnosť vytypovať spoľahlivých partnerov a vedieť sa s nimi spojiť.“
Je to teda o lobingu a kontakte s ľuďmi aj s politikmi?
„S politikmi sa nestretávam. VSP Tatry bola plne privátnou spoločnosťou. Oproti mne nesedel politik, ale vlastník firmy.“
Nie je to však jediný druh biznisu, ktorý robíte.
„V roku 1998 som investoval peniaze do pôdy na hranici Bratislavy a teraz tam pripravujem výstavbu rodinných domov. Pokiaľ ide o živé biznisy, o tých nebudem hovoriť, je to súkromná vec.“
Prečo ste v „skupinke“?
„Premiér nedávno povedal, že ‚skupinku‘ pomenoval kvôli článkom v Jane‘s Intelligence Digest a osobe pána Pittnera, ktorému dôveruje. Viem si predstaviť, prečo ma pán Dzurinda dal na zoznam. Dvakrát v živote som sa s pánom Pittnerom verejne zrazil v médiách.“
Aká to bola zrážka?
„Prvá zrážka bola v roku 1993, keď pán Pittner v rozhovore pre týždenník Domino povedal: ‘Treba si uvedomiť, že celá záležitosť pádu komunistického režimu je kuriózna. Komunistický režim nepadol revolúciou, padol prevratom. Existovali určité dohody, ktoré sa stali záväzné pre nastupujúce garnitúry, a ja som ich musel rešpektovať.‘ Vtedy som verejne vyzval pána Pittnera, aby vysvetlil, aké dohody s eštebákmi urobil. Čo to znamená, že niekto je nositeľom dohôd medzi eštebákmi a demokraciou?“
Ale premiér vraj o vás vypovedal v inom zmysle. Že ste na zozname pre tendre, že lobujete a kazíte kšefty.
„To si neviem predstaviť. S pánom premiérom som v tendri nikdy nebol, nech si založí firmu a znáša všetky riziká podnikania a potom sa v nejakom tendri stretneme.“
Ako predseda Izraelskej obchodnej komory na Slovensku sa určite zaujímate o zákazky, o ktoré majú záujem nejaké izraelské firmy.
„Je mojou povinnosťou sa s tými firmami baviť, analyzovať situáciu a hovoriť im, či majú šancu.“
Pamätáte si na tender, ktorý vyhrala firma, ktorú ste zastupovali, a iná skupina neuspela?
„Nepamätám si žiadny tender, kde by bol premiér na jednej strane a ja na druhej. V obchodných vzťahoch sa nikto nehlási k politikom. Ja sa orientujem na obchod, je to otvorená vec. Som zaskočený, keď premiér rozpráva, že niekto nesmie ísť do tendrov. Je to kapitalizácia vopred vytypovaných osôb prostredníctvom politiky, a to už je Mečiar.“
Prečo by potom premiér hovoril, že kazíte tendre?
„Jediný tender, kde som prišiel do styku s politikmi, bol tender na tretieho mobilného operátora. Bolo to v roku 1999 a premiér vládol rok a pol. Ministrom dopravy bol Gabriel Palacka. Tender bol vypísaný medzinárodne. Ja som pomáhal sformovať konzorcium Telenor a CDA. Konzorcium ponúkalo 90 miliónov dolárov v investícii a 90 miliónov v know-how a technológií. Bolo úplne jasné, že to vyhrá. Pán Palacka tender vzápätí zrušil. Jeho argument bol, že je nezmyselné, aby bol tretí operátor, lebo pokrytosť na Slovensku neprevýši 25 percent a že tretí operátor by bol vlastne poškodený. K dnešnému dňu je pokrytie 60 percent. Zničil medzinárodný tender, vyvolal nevôľu investorov a Dzurinda ho odvolal z funkcie ministra.“
Nie, že vy ste im pokazili biznis, ale oni vám?
„(Smiech). Áno, už keď ide o to, ja som prišiel o biznis.“
Viete, kto sú vaši protihráči, možno aj viete, aké majú politické pozadie, ale nechcete o ňom hovoriť?
„V prvom rade musí platiť voľná súťaž. Nezaujíma ma, ako sú konkurenti politicky orientovaní, zaujíma ma, či je môj tovar dobrý. Ja nie som politicky napojený na nikoho.“
Dobre, ale poznáte ľudí, ktorí pracujú aj s politikmi?
„Vy hovoríte, že politici robia biznis, ale to je trestná činnosť. Raz tu snáď bude premiér, ktorý takých ľudí nahlási do televízie, ja nie som premiér, nič ma do toho nie je. Ak sa niekomu tak páči robiť biznis, nech ho robí. Mne sa to nepáči, lebo nechcem mať nič spoločné s trestnou činnosťou. Možno preto som v tej ‚skupinke‘. Pravdu povediac, neviem, o čo ide. Pred dvoma dňami som prišiel z dovolenky, moja mama utrpela ťažký šok, riešim problém svojej rodiny. Neoveroval som si žiadne zdroje. Zatiaľ o tom len rozmýšľam.“
Premiér podľa našich informácií vo výpovedi vymenoval dvoch ľudí – vás a šéfa NBÚ Mojžiša. Aký je váš vzťah?
„S Mojžišom ma zoznámil na svojich 50. narodeninách bývalý šéf SIS Vladimír Mitro. Bolo to v Technopole, prvýkrát som videl vedľa seba sedieť osoby ako Cibula – Tóth pri jednom stole, pri druhom Kamas – Majský, pri ďalšom pán Angyal s niekým. Tam mi Mitro predstavil dvoch ľudí – pána Mojžiša a pána Ľuba Koželu. (Igor Cibula – bývalý šéf rozviedky, novinár, analytik; Peter Tóth – bývalý šéf kontrarozviedky, novinár; Ondrej Kamas – šéf firmy Sigin, ktorá pre SIS robila údržbu odpočúvacieho systému; Imrich Angyal – bývalý policajný viceprezident; Ľuboš Kožela – bývalý šéf odpočúvania v SIS s krycím menom Urban; pozn. red.) Pán Mojžiš vtedy robil šéfa analytiky v SIS. Je to veriaci slovenský chlapec, ktorého nesmierne zaujímali otázky judaizmu. Začal mi volať a chcel sa baviť o viere. Zároveň ho zaujímalo, prečo sme sa ako Židia nechali vyvraždiť, prečo sme sa nebránili. Takto vznikal môj vzťah s Mojžišom, o žiadnych tendroch sme sa nebavili.“
Dnes je váš vzťah aký?
„Považujem ho za čestného človeka, ktorý je schopný sa postaviť voči dohodám, ktoré sa tu vytvorili s eštebákmi. Všetci ľudia, ktorí museli odísť, sú nespokojní.“
Ako ste sa dostali na Mitrove narodeniny?
„Zavolal ma tam Cibula. Súvislosti s Cibulom sú predmetom knihy, ktorú práve pripravujem, počkajte si.“
Aká bola Cibulova úloha za Moravčíkovej vlády?
„Chápal som Moravčíkovu vládu jednoducho. Skupiny, ktoré predstavovali bývalý režim, sa medzi sebou posekali a rozdelili alebo Rusi dali pokyn, aby sa nešlo len po jednej línii – Mečiar, ale aby sa pripravoval aj ‘demokratický variant‘ eštebákov. V tomto zmysle sa pán Mitro a Cibula oddelili. Táto skupina ma prišla pozvať do hry a vyzvala ma, aby som pomohol Moravčíkovi. To, čo ich lákalo, bol môj vzťah s Mečiarom. Bol som známy antimečiarovec. Tie pôvodné dohody – Mitro, Svěchota, Cibula, Pittner boli evidentné.“
Fungujú dodnes?
„Podľa mňa áno. Ak si uvedomíte, že pán premiér najprv dôveroval pánu Mitrovi a len čo padol, dal tam pána Pittnera, tak áno.“
Sú to dve skupiny, ktoré sú také isté, jedna druhú obmieňa a vytvárajú zdanie, že sa niečo mení?
„Mne to tak pripadá.“
Kedy ste sa s Cibulom radikálne pohádali?
„Cibula je dôchodca. Požiadal ma, že by chcel pracovať v niektorej z firiem, kde mám vplyv. Robil tam podpredsedu predstavenstva. Potom vznikli podozrenia, že tam je kvôli iným veciam a asi pred dvoma rokmi som s ním ukončil pracovný pomer.“
Ako sa pozeráte na fakt, že medzi siedmimi zverejnenými „členmi skupinky“ sú traja Židia a dvaja členovia Izraelskej obchodnej komory?
„Spájam to s osobou pána Pittnera. Druhá zrážka s ním bola v roku 1998, keď pán Pittner opäť v Domine povedal, že Canaris (šéf Abwehru – nemeckej vojenskej výzvednej služby – pozn. red) mal znalosti o tom, že Hitler alebo Himmler mali židovských predkov, čím naznačil, že Židia si za holokaust môžu sami. Hovorí tam, že Židia nechceli odísť z Ruska, preto sionisti vymysleli pogromy, začali Židov zabíjať, aby o to radostnejšie odišli do Izraela. Úplne špinavý, kanálový antisemitizmus. Vtedy som sa verejne vyslovil, že ak pán Pittner bude na kandidátke SDK, ja SDK voliť nebudem.“
To bolo dávno, „skupinka“ dnes nebola vytiahnutá náhodou.
„Podľa mňa vznikla na objednávku eštebákov, aby odpálili Mojžiša. Nemyslím si, že som v nej dôležitý, ja som tam len Žid. Je dobré, keď Slovák katolík má kamaráta Žida, to je celé. Považujem to za šialené a odporné.“
Čo ostatní členovia „skupinky“?
„Jozef Šátek je policajný dôstojník, vedie odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorá sa dotýka kapitalizácie vopred vytypovaných osôb prostredníctvom politiky. Stretli sme sa dva alebo trikrát, to je všetko, je to čestný človek. Milan Šimečka je môj najlepší priateľ z čias komunizmu – 18 rokov, je to iný príbeh. Michal Lazar je v Dozornej rade VSP Tatry, to je všetko. Peter Lukeš je môj rodinný priateľ, poznáme sa roky, naše dcéry sú veľké kamarátky. S Milanom Žitným mám komplikované vzťahy, vôbec nerozumiem, prečo som s ním v jednej ‚skupinke‘.“
Podľa vás ide teda hlavne o osobu Jána Mojžiša?
„Mojžiš je kľúč k Šátekovi. Udeľuje previerky, odpaľuje eštebákov, padajú ľudia. Ak chce premiér dohody držať, musí odstrániť ľudí, ktorí ich porušujú. Preto je podľa mňa prvoradá spoločenská vec zistiť, čo je obsahom dohôd, ktoré uzavrel Pittner s eštebákmi. Mojžiša vyrobili preto, aby sa na jeho chrbte zviezli do Európskej únie, ale Mojžiš to odmietol, v tej chvíli musí padnúť. Aj Šátek potrebuje previerku, ak mu ju nedajú, končí.“
Prečo to otvorili teraz?
„Myslím, že premiér nie je schopný niesť rozpory, ktoré sa nahromadili vo vládnej koalícii. Vždy je najlepšie hodiť vlastné problémy na niekoho.“
Čiže, nielenže to vyhovuje skupinám, ktoré sa chcú zbaviť Mojžiša, ale aj premiérovi, ktorý chce vytvoriť hmlu, aby sa stratili jeho problémy?
„Som doma dva dni a nič iné som z toho nedokázal pochopiť. Iba to, že sa stratí množstvo vecí, ktoré premiér chce, aby sa stratili. Ale keď sa ma spýtate, o aké veci ide, neviem. To musí pán premiér povedať, čo ho trápi.“
Celý život ste vlastne boli blízko pri tajných službách. Najprv po vás išli eštebáci, potom ste spoznali ľudí zo SIS.
„Vyrástol som v režime, kde tajná služba rozhodovala o bytí a nebytí človeka. Keď máte 30 rokov, režim padne, tak si dávate pozor, kto sú tí ľudia, čo pokračujú v demokracii, čo robia.“
A čo zahraničné tajné služby?
„Nie som čitateľom literatúry o zahraničných tajných službách.“
Nikdy vás neoslovili?
„Nie.“
Ak vás niekto spojí s Mossadom, tára?
„Najľahšie je v diaspóre obviniť Židov z toho, že sú agentmi Mossadu. A keďže je to také strašne ľahké, existuje zákaz Mossadu, aby zo Židov v diaspóre robil svojich agentov. To je celé. Každému tupcovi zíde na myseľ, že Žid v diaspóre je agentom Mossadu. Hľadajte agentov niekde inde. Navyše nechápem, prečo Slovensko, ak sa usiluje o vstup do NATO, definuje Mossad ako nepriateľskú spravodajskú službu.“
Kto ju tak definuje?
„Vy sa pýtate, či som agentom Mossadu.“
Ale nepýtame sa, či ste agentom zlého Mossadu.
„Tak potom je to v poriadku. Ale nie som.“
PETER JAVŮREK
