BRATISLAVA – V „pevne zviazanom zošite s očíslovanými stranami“ musia mať vysokí štátni úradníci zapísané každé stretnutie, ktoré sa týkalo ich práce. Aj keď prebehlo mimo úradu a po pracovnom čase.
Týka sa to 233 úradníkov mimoriadneho významu. Ide napríklad o generálnych riaditeľov sekcií ministerstiev, vedúcich služobných úradov a ľudí, ktorí sú dôležití pri plnení reforiem či zodpovední za čerpanie peňazí z Európskej únie.
Mnohí z nich nie sú opatrením príliš nadšení. „Myslím si, že nie je najúčinnejšie,“ povedal vedúci úradu ministerstva dopravy Vladimír Drozda. Podľa Úradu pre štátu službu má zapisovanie zabrániť korupcii medzi vrcholovými úradníkmi, ale Drozda tvrdí, že mu len pribudlo administratívy.
Denník totiž nemôže viesť sekretárka, musí ho písať samotný úradník. „Musím si napríklad zapisovať aj každé stretnutie ministra, na ktorom som bol prítomný.“ Sám zapisuje do denníka aj stretnutia mimo úradu, ak „majú vzťah k ministerstvu“. Ale ľudí, s ktorými sa stretáva, vždy upozorní, že budú v evidencii.
Na otázku, či tým štát nezasahuje do súkromia, odpovedal: „Otázka v súvislosti s ochranou súkromia je zaujímavá. Ale musel by o nej rozhodnúť súd. A žiadny úradník do takéhoto sporu nepôjde.“
Podobný názor má vedúca úradu ministerstva financií Jana Červenáková: „Nemyslím si, že to principiálne vyrieši problém korupcie. V niektorých oblastiach je to administratívne náročné.“ Aj vedúci úradu ministerstva kultúry Vladislav Dzúrik priznal: „Nie je to radostná práca.“
Opatrenie Úradu pre štátnu službu je pomerne nezvyčajné. Napríklad v Čechách o ničom podobnom neuvažovali. „Že by si vysokí štátni úradníci viedli denníček, o čom s kým a kedy hovorili, tak to nie,“ povedala hovorkyňa českej vlády Alena Stárková. „V rámci boja proti korupcii sa uvažuje o zavedení majetkových priznaní pre úradníkov vo vysokých pozíciách.“
Pavel Nechala z organizácie Transparency International Slovensko zavedenie denníka stretnutí chváli. „Pomáha stransparentniť konanie verejných činiteľov a možnosť spätnej kontroly.“ Nechala predpokladá, že tieto informácie budú prístupné verejnosti.
„Určite to poslúži prehľadu, čo sa deje v štátnych orgánoch. Nemyslím si, že by to bolo potrebné robiť v krajine, kde je nízka miera korupcie,“ povedal poslanec ústavnoprávneho výboru Peter Miššík.
Podobné denníky o stretnutiach si v budúcnosti zrejme budú viesť aj lobisti, ak vláda prijme nový zákon o lobingu.
Túto povinnosť zatiaľ nemajú politici. Ján Hrubala, šéf vládneho boja proti korupcii, ale tvrdí, že pri úradníkoch má opatrenie pracovnoprávny charakter, kým volení ústavní činitelia nesú politickú zodpovednosť za svoje kroky. Ale napríklad Miššík by s podobným denníkom nemal problém.
Autor: IGOR STUPŇANMICHAL FRIŠ
