Veľká slovenská bežecká nádej Lucia Klocová, Martinčanka reprezentujúca bratislavskú Sláviu UK (nar. 20. novembra 1983, tréner Pavel Slouka) sa na štarte včerajšieho semifinále na 800 m hecovala, ako sa patrí. Azda najviac zo všetkých. Na rozdiel od soboty si nechala rozpustené vlasy. Vybehla dobre, o dvadsať sekúnd na stotinku „podskočila“.
„Pichlo ma v svale. Nič horšie sa mi nemohlo stať. Stratila som rytmus, zbiehala som k mantinelu na chvoste, čo som nechcela.“ Tempo behu bolo iné, než v rozbehu. Rozhádzané. Prvá dvojstovka za 28 sekúnd, štvorstovka za 58,08. „Musela som obiehať. Špička už bola ďaleko. Šesťsto metrov pred cieľom som sa ,zmátožila“. Chcela som byť aspoň piata. Podľa mňa som aj bola. Možno ma Rumunka Cioncanová vyspelejšiu hruď.“ Lucia mala nohy skutočne skôr v cieli, ale čas o stotinu horší.
Martinčanka od únavy sotva stála. V mixzóne sa opierala o pult, očami žiadala o „prepustenie“. Včera si chcela zabehnúť osobný rekord. „Na prvé dve (Mutolová, Holmesová - pozn. red.) som nemala ani náhodou. Išli suverénne pod 1:59 min. Nádej bola v dobrom čase. Ani pri najšťastnejšej zhode a pri plných silách som si už netrúfala na čas pod dve minúty. Moje nôžky potrebujú oddych. Bolo toho v sezóne dosť. Šampionát znamenal skvelú skúsenosť. Dva razy som súťažila s Mutolovou. Včera proti Holmesovej. Z absolútnej špičky som sa ešte nestretla s Keňankou Machariovou (prekvapujúco vypadla - pozn. red.) a Rakúšankou Grafovou. Myslím si, že ešte mám čas. Nevládzem bežať viac ťažkých pretekov po sebe. Na budúci rok musím ísť konečne pod dve minúty. To je cieľ. Dávam si ho ako povinnosť.“
Predsavzatie je jasné - dve minúty sú olympijský limit. Lucia v tomto roku na martinskej obchodnej akadémii maturovala. Rok sa mieni venovať iba športu. Potom uvidí. Nevylučuje, že prijme zahraničné angažmán. „Určite radšej európske ako americké, hoci zámorských ponúk mám habadej. Ja som už raz taká, moje väzby k domovu sú silné.“
Autor: Paríž
