Po zápase Dubnice s Trenčínom nebolo dubnickým futbalistom do reči. Určite si spytovali svedomie a rozmýšľali o tom, ako mohli takto zbabrať stretnutie, na ktoré sa tešili, lebo zápasy Dubnice s Trenčínom bývajú vždy vyrovnaným a zaujímavým derby. O tom, že sa teší veľkej popularite aj medzi divákmi, svedčí veľmi slušná návšteva 5600 platiacich. Takmer plný dubnický štadión. Divákov, z ktorých možno polovica fandila Trenčínu, však hra mohla uspokojiť iba zaujímavosťou a menej výkonmi, ktoré podali hráči na trávniku. Trenčania dobre bránili, hrali rozumnejší futbal a Dubničanov možno tak znechutili, že po góle, ktorý inkasovali z Mičencovej kopačky, úplne zabudli hrať futbal. Hráči síce bojovali, ale len v strede ihriska a pred bránou súpera boli bezzubí a v obrane to vyzeralo ako na korze. Aj preto sa hostia veľmi ľahko dostávali do prečíslenia a mohli dubnický celok za naivnú hru potrestať. Lenže to by museli skúsení futbalisti, akými sú Ivana či Kozák, premeniť šance, ktoré sa im možno už dlho nenaskytnú.

Obaja tréneri potvrdili, že podobné stretnutie už dávno nezažili. Skúsený Jozef Jankech bol z výkonu svojich veľmi znechutený. Namieste bola jeho kritika obrannej hry a najmä veľmi slabej hry dubnickej zálohy, ktorá nechávala často brankára v ťažkých situáciách. Kováč síce robil, čo mohol, vychytal veľa striel, ale prehre nezabránil. O rozpornosti celého stretnutia svedčí aj skutočnosť, že Dubničania počas zápasu kopali 13 rohových kopov, kým Trenčania iba jeden. No možno rovnaké skóre by sa dalo napísať o vytváraní si gólových príležitostí, lenže tentoraz v opačnom garde. Dubnickí diváci môžu iba dúfať, že toto stretnutie bolo výnimkou.

BOHUMIL VOLESKÝ