Nevšedné chvíle rodinnej radosti prežívali pod Urpínom po šiestom kole prvej ligy otec František a bratia Fero a Rado Kunzovci. Najstaršieho z nich viažu k Dukle nezabudnuteľné zážitky z úspešných 80. rokov, keď si navyše vychutnal olympijské zlato. Obidvaja synovia si odkrútili základnú vojenskú službu pred vyše desiatimi rokmi práve v Banskej Bystrici, ale vlastne prvýkrát sa všetci traja v jednu chvíľu stretli na štadióne na Štiavničkách.

Každý však prišiel z inej strany. František senior z Košíc, kde býva, Rado pricestoval z Bratislavy s výpravou Interu a jedine Fero mladší je teraz v Dukle. Obidvaja bratia vlastne prvýkrát nastúpili proti sebe v slovenskej lige a obidvaja na stopérskom poste. „Prežívali sme zvláštne pocity, ale už sme starší s určitými skúsenosťami, vieme sa cez to preniesť a koncentrovať sa na zápas. Aj tak je to nezabudnuteľný zážitok hrať proti bratovi. V súkromí veľmi dobre vychádzame, často sa navštevujeme, a keď som hrával v Maďarsku, chodili sme na spoločné dovolenky. Na ihrisku si však nič nedarujeme a keby sme sa dostali do bližšieho kontaktu, tak ani jeden z nás neodtiahne nohu,“ povedal 30-ročný František ml.

Veď to bolo jeho prvé vystúpenie na Štiavničkách po prestupe z maďarského Székesfehérváru. „Zvláštne to bolo aj v súvislosti s tým, že diváci sa pamätajú na môjho otca. Škoda, že sme nevyhrali. Musel som si zvyknúť aj na to, že po dvoch rokoch som nastúpil na stopérskom poste.“ „Teší ma, že sme sa s Ferom stretli v lige. Pri štandardných situáciách sme boli bližšie, ale k vzájomnému kontaktu neprišlo. Ako stopéri sme boli dosť ďaleko od seba,“ povedal Rado, ktorý 2. septembra oslávi 29. narodeniny. S bodom za remízu na ihrisku súpera bol spokojný. „Zvlášť po tom priebehu. Dukla mala viac z hry, aj niekoľko náznakov šancí, ale pre nás to dopadlo dobre. Mali sme aj šťastie, navyše dobre zachytal Hýll.“

Najdlhšiu cestu pod Urpín mal starší František, ale nemusel ľutovať, lebo vlastne každý Kunzo si pripísal bod a súčet je teda tri. „Osobne som ich chcel vidieť proti sebe. Vcelku sa im zápas vydaril, akurát Ferko je trochu smutnejší. Obidvom som rovnako držal palce, aby sa im stretnutie vydarilo. Zahrali veľmi dobre,“ povedal František senior a pridal aj vyznanie: „Na Duklu mám najlepšie spomienky, prežil som tu najkrajšie roky života a rád sa sem vraciam.“