Japonci a čierne havrany žijú bok po boku už veľa rokov. Historické pramene hovoria o havranovi s úctou, ako o poslovi Boha Slnka. Vtáky sa však v osemdesiatych rokoch začali z lesov sťahovať do mesta, okupujú celé územie Tokia a dnešní obyvatelia ich považujú iba za otravnú háveď. Čierne lesklé havrany, dlhé 50 až 55 centimetrov, sa každé ráno aj večer hlásia silným krákaním. Cestou do práce sú chodci svedkami takejto scenérie: desiatky havranov krúžia nad ich hlavami, niektoré striehnu na elektrických drôtoch, iné zoskočia rovno na cestu. Ich cieľom sú plastové alebo papierové vrecia s odpadkami ležiace pri ceste každých 50 metrov. Vrecia sa v Tokiu vykladajú pred brány domov v dňoch určených na odvoz domového odpadu. Pre veľké odpadkové kontajnery nemáme totiž na ulici miesto, každá rodina skladuje odpadky doma. Kým však príde smetiarske auto, odpadky sú po útoku havranov rozhádzané a všade páchnu.
Havrany zožerú všetko, občas aj mačiatko, šteniatko alebo zdochlinu iného zvieraťa. V období rozmnožovania sa stávajú agresívnejšími a zaútočia aj na človeka.
Tokio vyhlásilo havranom vojnu, do ktorej investovalo 160 miliónov jenov. Medzi opatreniami je napríklad odvoz odpadu ešte pred svitaním, kladenie pascí, premiestnenie havraních hniezd a podobne. Jediným dôvodom, prečo mesto investovalo do boja s obyčajnými vtákmi takú obrovskú sumu, je, že sú neobyčajne inteligentné. IQ havrana je vraj vyššie než IQ mačky alebo psa. Existuje veľa trikov, ktoré už Japonci v boji s havranmi vyskúšali. Medzi najmodernejšie patril reproduktor produkujúci hlas orla, jastraba alebo sovy, čo sú prirodzení nepriatelia havranov. Nástrahami boli aj odpadkové vrecia so štipľavou príchuťou, ktorú havrany neznášajú, alebo napodobenina mŕtveho havrana, zrkadlo, v blízkosti skládok vriec s odpadom vidieť zvláštnu kruhovú značku – na stĺpe je umiestnené velikánske oko sovy, ktoré má havrana vystrašiť. Všetky triky však zaberajú iba krátky čas. Havrany v meste sa už neboja ničoho.
Hovorí sa, že ich počet v meste sa zníži, ak zlepšíme podmienky uskladňovania a odvozu odpadu. Na druhej strane odborníci tvrdia, že ak havranom vezmeme mestský odpad, vrátia sa do lesa a budú loviť malú zver, čo tiež nie je žiaduce.
V Tokiu vraj žije 40-tisíc havranov, teda päťkrát viac než pred pätnástimi rokmi. Zaberaním lesov pri rozširovaní mesta stratili svoje pôvodné hniezda, vo veľkomeste objavili dostatok odpadu, a dokonca aj potravu pôvodne určenú pre holuby. V betónovom lese sa im zapáčilo. Na vybudovanie hniezda už nepoužívajú vetvičky, ale drôtené vešiaky ukradnuté z balkónov. Stavajú si hniezda na strechách budov a na stožiaroch verejného osvetlenia. Hneváme sa na havrany, ale spôsobili sme si to sami.
MASAHIKO
