ký rekord 20,82 m.
Dnes je rodák zo Šarišských Draviec na jednej strane opatrný, lebo v letnej sezóne technicky kazí, čo sa dá, iba trikrát prekonal dvadsiatku. Z minuloročných predsavzatí napriek tomu nepoľavuje: „Na halových majstrovstvách sveta som skončil dva razy siedmy medzi absolútnou elitou. Bol som presvedčený, že konečne zlomím dvadsaťjedenmetrovú hranicu, čo zrejme reálne nie je. Beztak sa chcem umiestniť v prvej šestici. Teda na jej chvoste. Aj to je vo hviezdach. Ak sa to nepodarí, nedá sa svietiť, budem musieť navždy hovoriť o zlom roku.“
Na slovenských atlétoch začína byť cenná odvaha, pri všetkom zmysle pre realitu. Haborák je dostatočne skúsený, aby vedel, čo hovorí. Náš trojnásobný atlét roka (2000, 2001, 2002) rozprával rozvážne, opatrne, akoby kládol otázky sám sebe. Aj potichu precedil medzi zuby: „Nie som dva razy optimistický.“ Doložil príkladmi. „Za posledných päť rokov som sa v sezóne vždy o čosi posunul vpred. Aspoň o centimetre. Teraz o pol metra zaostávam. Všetky tréningové parametre mám lepšie než vlani. Som silnejší, ďalej skáčem ,žabáky‘, získal som rýchlosť. Aj podporné ukazovatele neznepokojujú. Z miesta i obojručne vrhám ďalej. Ak sa postavím do kruhu na súťaži a začnem otočku, zrazu je zle. Dá sa všetko na svete vysvetliť? Toto neviem. Prípravu som začal tentoraz ľahšie. Dokonca som chcel vynechať halu. Napokon som v nej štartoval i bez vážnejšieho tréningu a bol som siedmy na halových MS. Ak som začal naplno zaberať, všetko sa pokazilo. Rozumie tomu niekto? Záverečnú časť prípravy som strávil azda viac v kresle pri videu ako na ihrisku alebo v posilňovni. Do ohlúpnutia som si premietal svoje pokusy z Thumu, Nitry, kde som dosiahol 20,75 m, a parížskeho finále Grand Prix.“
Milan potom pripomenul, že na veľkých pretekoch si iba raz utvoril osobný rekord. Na juniorských majstrovstvách sveta v Soule dosiahol posledným pokusom 17,97 m. Bol štvrtý. Pred ním skončili dve esá súčasnosti Ukrajinec Bilonog, Španiel Martínez a Nemec Kahle iba preto, že mal lepší druhý najdlhší hod, za ním olympijský víťaz zo Sydney Fín Harju.
Potom sa pokúsil povzbudiť ešte raz. Na halových viedenských majstrovstvách 2002 v rozcvičke vrhol 20,50 m. „To si nechaj na finále,“ zakričal mu tréner Hanušovský. „Potom som podpriemernými výkonmi skončil v kvalifikácii. Čo ak to bude teraz naopak?“ Milan hľadá odpovede, no nenachádza ich. Vie jediné. „Kvalifikácia bude zasa pre mňa dôležitejšou časťou súťaže. Už som si zvykol trochu sa v nej šetriť. Teraz to nepôjde.“
Pri našom rozhovore sedel celý čas pri Milanovi jeho švagor, kladivár Miloslav Konopka. V Mníchove sa obaja dostali do finále, boli zhodne desiati. „Moja spoveď je rovnaká ako Milanova. Nemám dobrú sezónu. Ale medzi elitnú dvanástku sa chcem dostať.“ Milo favorizuje Bielorusa Tichona a tajne verí, že Libor Charfreitag skončí tretí. Milan zasa v guli vidí na zlatom stupni amerického obhajcu titulu Godinu.
