y s 260 obyvateľmi. Obyvatelia obce ležiacej pri Bruntále likvidáciu svojej obce rozhodne odmietajú a ich protesty podporuje aj veľa ekologických organizácií.
Niečo podobné sa v Čechách stalo naposledy na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď bolo nezmyselne zničených niekoľko obcí na severe Čiech, aby mohli byť rozšírené povrchové bane na hnedé uhlie. Uvoľnený priestor napokon banské firmy aj tak nevyužili.
Podľa zástancov stavby čaká po vysťahovaní obyvateľov Nových Heřminov svetlá budúcnosť. „V dedine nie je pošta, škola ani policajt. Jej obyvatelia dostanú nové domy na novom mieste, bude im lepšie,“ tvrdí vedúci sekretariátu moravskosliezskeho hejtmana Petr Vaněk.
Miestni mu však neveria. Obec sa podľa nich v posledných rokoch pekne rozvíjala. „Ide im iba o získanie štátnej objednávky,“ hovorí o zástancoch vodného diela jeden z obyvateľov Jaromír Jílka.
Jednu devastáciu zažila obec už po druhej svetovej vojne: z pôvodných 850 nemeckých obyvateľov zostali po odsune iba tri rodiny. „Obec mala dvoch zásadných nepriateľov: komunistický režim a plán na stavbu priehrady. Jeden z nich je preč a po roku 1989 sa do Heřminov vracia nový život,“ povedal pre denník Lidové noviny kronikár obce Stanislav Jeřábek. Pravdepodobne nie na dlho.
Plány na výstavbu priehrady na rieke Opave nad Krnovom existujú od dôb Rakúska-Uhorska. O stavbe vážne uvažovali až komunisti, v Nových Heřminovách preto až do 90. rokov platil zákaz stavby nových domov. Hlasy volajúce po vodnom diele sa opäť ozvali po záplavách na Morave v roku 1997, ktoré v povodí Opavy spôsobila škody za tri miliardy českých korún. Stavbu podporujú aj predstavitelia miestnych firiem. Tí dokonca pohrozili: ak priehrada nebude, odsťahujú svoje firmy inam.
Mnohí odborníci však účinnosť priehrad pri povodniach spochybňujú. Poukazujú na vlaňajší neúspech veľkých vodných diel tvoriacich známu Vltavskú kaskádu, ktorá mala pred povodňami chrániť Prahu.
Zástancovia priehrady pochybnosti nemajú. „Stavať by sa malo začať do roku 2010,“ povedal minister poľnohospodárstva Jaroslav Palas. Vodné dielo by malo stáť asi tri miliardy českých korún. Veľkú časť peňazí by podľa staviteľov mala poskytnúť Európska únia a Európska investičná banka (EIB).
„EÚ aj EIB nerady podporujú projekty vyvolávajúce nesúhlas časti verejnosti,“ tvrdí naopak ekologický poradca EIB Ivan Dejmal. Európski odborníci považujú podľa neho výstavbu priehrad na obranu proti povodniam za krajné riešenie. „Využívajú skôr alternatívne možnosti na spomalenie alebo zastavenie vody v prípade veľkých zrážok. Napríklad vytváranie poldrov, čiže suchých nádrží, vysádzanie lesov a lepšie využitie riečnych korýt,“ povedal Dejmal.
PETER MORVAY
