Používanie nadávok sa však v každej kultúre líši. Najslušnejší sú Holanďania, Francúzi a Portugalci, ale aj tam nájdeme pikantnosti. Napríklad Francúzi arabského pôvodu nenávistne zvolajú: „Buď prekliaty tvoj rod!“, ale v skutočnosti sa durdia nad banálnou mrzutosťou.
Angličania nadávajú často a s chuťou, ale nie veľmi originálne. Omnoho nápaditejší sú Holanďania - v Amsterdame vám nahnevaný občan zaželá, aby vás stretla sodomia. Najsmiešnejší sú Japonci so svojím starodávnym slovníkom plným pokory, miernosti a cnosti.
Keď sa Európania dostanú do nepríjemnej situácie, zborovo sa dovolávajú fekálií. Taliani najčastejšie spomínajú penis. Angličania a Španieli do každej druhej vety prepašujú narážku na sexuálny akt. K ženským pohlavným orgánom majú Angličania väčšiu úctu - Španieli a Taliani sa do týchto oblastí posielajú v dobrom i zlom bez mihnutia oka. Poslať tam Angličana by si vyžiadalo poriadnu šupu do nosa, pretože by výrok chápal ako útok na svoju nedostatočnú inteligenciu.
Za najhoršiu urážku považujú Taliani, Turci, Juhoameričania aj Nemci, keď ich označíte za synov nepoctivej matky. Zauchá začnú lietať, ak sa nevystríhate narážok na ich možnú homosexualitu. V Turkovi vrie krv, keď ho niekto prirovná k somárovi a do rovnakej kategórie zaradí jeho otca. Dostať sa do peknej kaše môžete s Arabom, keď neúctivo nazvete náboženstvo jeho matky alebo ho označíte za nemanželské dieťa.
„Nadávka pôsobí ako balzam na nervy, pomáha vybiť zlosť. Krajiny, ktoré nadávky a preklínanie vo svojich zvykoch alebo zákonoch nepripúšťajú, vykazujú viac násilia či frustrácie,“ uzatvára sociológ Amando de Miguel.
(čtk/El Mundo)
